ŽKAJ - 5. kapitola

16. července 2012 v 10:57 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Aloha, decká.

Ako prázdninujete? Ja som na tom dobre, dnes odchádzam do BB, takže zase budem nefunkčná. Mám pocit, akoby som sa domov do bytu vracala len vtedy, ak chceme vyprať veci. Zvykám si na vysokoškolský život? Ťažko.

Príjemné čítanie a ďakujem za predchádzajúce komentáre! :)

5. kapitola: Jedlo = zabijak.


Pomaly som sa prebúdzala, moje zmysly začínali opäť fungovať. Ako aj po iné dni, aj dnes som si najprv uvedomila, že mám absolútne stuhnuté telo, ktorým nedokážem hýbať. Snažila som sa pretočiť na druhý bok, ale nešlo to. Za chrbtom som mala neurčitú prekážku, ktorá mi zabraňovala v pohybe. So zatvorenými očami som sa zamračila a rukami začala opatrne hmatať po posteli.
"Dobré ránko," ozval sa mužský hlas pri mojom uchu a keby som nebola taká ospalá, aj by som sa zľakla. Nepokojne som sa zamrvila. Hlas však nemlčal. "Je skoro deväť. Nechceš už vstávať?"
"Ee," zamrnčala som a zakryla si dlaňou tvár. Neznáma ruka mi ju však jemne odtisla a pohladila ma po líci.
"Ty si taká lenivá. Nechápem, ako môžeš byť unavená po spánku," zachichotal sa a ja som konečne otvorila oči. Nado mnou sa skláňal Kellan so sviežimi očami a úsmevom, ktorý sa mi veľmi páčil. Jeho dve detské jamky v lícach som v duchu zbožňovala.
"Vždy som unavená," zamumlala som a trošku sa pousmiala. Ešte stále som bola dezorientovaná.
"Ah, Andy..." povzdychol si. "Čo by si si dala na raňajky?"
"Hocičo," zívla som a natiahla si ruky ponad hlavu. Potom som ich s úsmevom zdvihla ku Kellanovi a objala ho okolo krku, pritiahla som si ho k sebe. Tlmene sa zasmial, ale pohladil ma po vlasoch a dal mi veľkú pusu na líce.
"Ďakujem," usmiala som sa potešene a sledovala ho, ako sa stavia z postele.
"Chlebíky vo vajíčku?" navrhol raňajky a ja som s úsmevom prikývla. Onedlho vyšiel z izby a ja som osamela. Trvalo mi niekoľko minút, kým som sa odvážila postaviť z postele. Zobrala som si oblečenie a zišla dole do kúpeľne, kde som si dopriala rannú sprchu a umytie vlasov. V domácom oblečení a s mokrou hlavou som sa dostavila do kuchyne, odkiaľ už rozvoniavali raňajky.
"Dobré ránko," usmiala som sa na Kellana, ktorý stál pred sporákom a na Ash, ktorá si pri stole čítala knihu, mala vyložené nohy na stole. Široko sa na mňa zazubila.
"Aj tebe, zlatko! Ako si sa vyspala?"
"Skvele," uškrnula som sa a sadla si vedľa nej. Očkom som videla, ako sa Kellan nenápadne zachichotal a ďalej robil chlebíčky.
"No nie je skvelé, že nám Kellan robí raňajky? Mali by sme si ho adoptovať," poznamenala Ashley a spokojne sa zadívala na svojho kamaráta. Milovala chlapov, ktorí vedeli variť. Ja takisto. Ani jedna z nás totiž nevedela variť tak, aby sme sa obe najedli. Umreli by sme, keby neexistovali fastfoody a donáškový servis.
"Absolútne súhlasím."
"Ženy, nemusíte si ma adoptovať. Stačí, ak sa jednoducho vydáte," zaškeril sa na nás Kellan.
"Tak na to sme ešte mladé," rozosmiala sa Ashley.
"No, keď si to tak vypočítam, tak ty si na tom svetlejšie ako ja, Ash. Prepáč," uškrnula som sa na ňu, ale ona sa na mňa len škaredo pozrela a pre mňa to bol jasný signál, aby som stíchla. Preto som radšej zmenila tému. Neskôr nás zamestnali Kellanove úžasné raňajky a potom Ash zavolal jej priateľ, takže sa premiestnila do svojej izby a nás nechala samých.
"Čo budeme robiť?" spýtal sa ma Kellan po raňajkách. Uvoľnene sa rozvaľoval na stoličke a ruky mal založené za hlavou. Uškrnula som sa a postavila sa, aby som mohla prejsť k chladničke a zhodnotiť stav jedla v nej.
"Čo keby sme uvarili obed?" navrhla som a oprela sa u linku. Kellan zdvihol obočie a zahryzol si do pery. "Ja neviem variť, to ti hovorím rovno. Ale ty vieš a možno by si ma niečo mohol naučiť..."
"Tak dobre," okamžite sa postavil a prešiel k chladničke. "Kde máte nejakú kuchársku knihu?"
"Asi v šuplíku, dole vľavo..." ukázala som mu a potom sa vyhupla na pult. Čakala som, kým niečo vyberie a "trpezlivo" ťukala prstami po drevenej linke.
"Pokoj! Už to mám," zasmial sa a ukázal mi nejaký šalát s kuracím mäsom, ktorý sa nápadne podobal na ten, ktorý som mala cez týždeň v reštaurácii.
"To môže byť dobré."
"Ja viem. Všimol som si, že ješ len kuracie mäso," povedal a začal vyťahovať veci z chladničky.
"Ako si si to všimol tak rýchlo?" začudovala som sa a zosadla dole.
"Neviem, u Ash to trvalo ešte menej. Vždy to rýchlo odhadnem," uchechtol sa. Ashley má rada len šaláty a mäso veľmi nejedáva. Nie je vegetariánka, ale mäso je len vtedy, keď musí alebo zo zdvorilosti.
"Ale u Ash to bolo veľmi ľahké," zasmiala som sa.
"To je pravda," súhlasil so mnou a spoločne sme sa pustili do varenia. Nebolo to ťažké a on bol fakt vo varení úžasný. Jediné, čo išlo mne, bolo krájanie zeleniny. Z mäsitých pokrmov som vedela urobiť len rezne, mäsá na šťave alebo na iné spôsoby boli nad moje sily. A od mojej maminky som sa učiť nechcela, pretože by to nedopadlo dobre.
Kellan mal na starosti kuracie prsia, ja šalát. Nálev do neho sme urobili spolu, ten som nevedela. Ale rada som sa učila, nabudúce to budem vedieť urobiť možno aj sama.
"Myslíš, že to bude dobré?" spýtala som sa Kellana, keď sme sa obaja pozerali na to, čom sme uvarili. Švihol po mne váhavým pohľadom a potom späť na ten šalát.
"Bude to skvelé," usmial sa. Nadšene som sa rozosmiala, ale vtom do kuchyne vošla.
"O pár minút sem príde Erik. Nevadí vám to? Vau, vy ste navarili! A vyzerá to naozaj dobre!" priskočila hneď k šporáku a pozrela sa na mäso v panvici. Nad mäskom zvraštila nos, ale usmiala sa.
"Prečo sem príde Erik?" zamračila som sa a už v mysli zvažovala všetky spôsoby, ako uniknúť von z bytu.
"Super, rád ho uvidím!" usmial sa Kellan a nadšene tleskol rukami.
"Chce ťa spoznať, Kellan. Asi trošku žiarli... Neverí mi, že si môj kamarát už niekoľko rokov a myslí si, že ho s tebou podvádzam," pokrčila Ash plecami a Kellanovi hneď zvädol úsmev. Žartovne som do neho drgla.
"Ešte stále ho chceš vidieť?"
. . .

Erik prišiel k nám do bytu pár minút pred dvanástou, akoby si to presne naplánoval. Nezdržal sa dlho, naozaj sa chcel len presvedčiť, či Kellan nie je viac ako len kamarát. Pozvali sme ho na obed, spoločne sme sa naobedovali, ale bola to naozaj nepríjemná schôdzka. S Kellanom sme boli nadšení, keď tesne pred jednou odišiel.
Ashley bola psychicky unavená. Nerada videla, že si ani Kellan nesadol s jej priateľom. Ja som bola k nemu priamo drzá, otvorene som ho nemala rada od chvíle, ako predo mnou nadával ryšavkám do prostitútok. Vtedy som sa neskutočne urazila a nerozprávala sa s ním dlhé mesiace, ospravedlnil sa mi až po dlhom naliehaní Ash.
"Je mi neuveriteľne nesympatický. Kde si k nemu preboha prišla?" spýtal sa Kellan v obývačke, kde sme pozerali film, ktorý práve vysielala jedna z našich pár staníc.
"Mám ho rada, Kellan!" osopila sa na neho Ash pokojne. Bola som ticho, na túto tému som už vyčerpala všetky svoje poznámky a argumenty. Nech som ju akokoľvek presviedčala, Erika sa držala ako nedozreté jablko stromu.
"Ako ho môžeš mať rada? Veď sa správa ako najväčší egoista na svete! A podľa mňa ním aj je," nedal sa Kellan. Film absolútne nevnímal. Ja som mala tiež problém vnímať jeho dej, keď sa pri mne odvíjala takáto konverzácia.
"Hovorila som ti niečo do tvojho vzťahu, keď si chodil s AnnouLynne?" vyprskla nahnevane a potom sa obrátila na mňa. "A tebe som hovorila niečo, keď si chodila s Tomom? Nie! Podporovala som vás. Tak prečo mi to isté nedoprajete aj vy?"
"Lebo je to blbec," pokrčila som plecami a ona si porazene vzdychla. Potom sa unavene zasmiala a usmiala na nás. Nemala chuť hádať sa s nami.
"Čo keby sme sa išli prejsť napríklad do obchodného centra? Potrebujem sa rozptýliť," navrhla a ja som okamžite súhlasila. Nechcelo sa mi stráviť poobedie v byte. A tak už Kellan nemal inú možnosť, ako podriadiť sa ženám.
O necelú polhodinu sme už sedeli v aute a mierili do jedného z newyorských obchodných domov. Ashley chcela ísť do toho najpopulárnejšieho a nám to bolo jedno. Zaparkovali sme v podzemných garážach a bez búnd sme sa pobrali dnu. Obchodný dom bol plný veľkých obchodíkov od drahých značiek po tie najznámejšie, ktoré si mohli dovoliť aj obyčajní ľudia ako som bola ja.
Na to, že bola nedeľa, bolo v centre veľa ľudí. Každý si niečo náhlivo hľadal, tínedžerky chichotavo prechádzali obchodíky a hodnotili okoloidúcich mužov. Všimla som si, že keď sme prešli okolo jednej takej skupinky, Kellana si so záujmom prezerali aj pätnásťročné dievčatá. Nečudovala som sa, dnes bol pekný a pre nich musel pripomínať boha. Mal na sebe tesné čierne tričko s dlhými rukávmi, ktoré mal vyhrnuté na lakťoch a k tomu si zladil sivé slušné nohavice. Vyzeral dokonalo. Kráčal vedľa mňa s rukami vo vreckách, tváril sa pokojne a vtipkoval, vyzeral ako najlepší chlap na svete. A mňa tešilo, že bol pri mne.
Prechádzali sme po obchodoch a hľadali tie, v ktorých by predávali večerné šaty na ples. Ashley a Kellan sa majú o niekoľko dní zúčastniť premiéry Twilightu a potrebovali na to slušné a zároveň vyzývavé oblečenie. Kellanovi nerobilo problém vybrať si kostým alebo košeľu, na oblečenie mal vkus. No Ashley bola iný kaliber. Potrebovala šaty, ktoré by sa jej neskutočne hodili, v ktorých by vyzerala slušne, ale aj sexy. A to bolo ťažké.
Prechádzali sme všetky poschodia budovy a nakukovali do obchodov, ktoré sa nám zdali vhodné. V niektorých sme strávili pár minút, v iných aj hodinu. Ashley si vyberala šaty ako zhypnotizovaná, ja som jej pomáhala ako som najlepšie vedela, no nanešťastie som mala vo výbere šiat úplne iný vkus ako ona. Kellan väčšinou sedel na malých kreslách a pozeral na nás, prípadne komentoval výber Ash alebo moje módne kreácie. Keby sme ho nemali, už by sme boli s nervami v koncoch. On nás držal v rovine dobrej nálady.
Predavačky boli z nás nervózne, pretože neustále kmitali od skúšobných kabínok k vešiakom s oblečením a nakoniec si Ash aj tak nevybrala žiadne šaty. Po troch hodinách som sa aj ja pridala ku Kellanovi, unavene som sa o neho opierala a každé šaty som hodnotila slovkom: úžasné. Vtedy to už aj ona vzdala a rozhodla sa, že cez týždeň ešte pár obchodov pobehá sama. Konečne sme dostali voľno.
Keď sme prechádzali prvým poschodím smerom k občerstveniu, uvidela som veľký obchod s pánskymi košeľami a vtiahla som Kellana dovnútra. Chcela som mu vybrať nejakú košeľu. Ashley nás so šomraním nasledovala a začala vyberať niečo, čo sa jej páčilo. Kellana sme hneď zastrčili do kabínky a povedali mu nech si vyzlečie tričko a my sme mu tam potom dávali košele a kravaty rôznych druhov. Nosili sme mu tam bordové, pomarančové, krikľavo zelené košele a skvelo sme sa zabávali na možných kombináciách, ktoré vznikli. Samozrejme, že si nevybral ani jednu, ale aspoň sme sa trošku oživili.
Keď sme sa konečne dostali k jedlu, konkrétne k stánku s mexickou kuchyňou, zbadala som vo vedľajšom rade stáť moju kamarátku zo školy. Melissu.
"Melissa!" zavolala som na ňu a keď ma zbadala, veselo som jej zakývala. Nadšene sa na mňa usmiala a hneď ku mne pribehla.
"Ahoj, Andy!" objala ma a potom si ma s úsmevom premerala držiac ma za ramená. "Ty vyzeráš teda dobre. Zase si mala jednu z tvojich imaginárnych diét?"
"Jasné, Mel." Zasmiala som sa na nej a hravo ju štuchla do rebier. Vždy som s ňou sedávala na prednáškach ekonomiky, bola génius cez výpočty a dane. Momentálne však bola tri týždne v Paríži na praxi, takže som ju dosť dlho nevidela. Všimla som si, ako sa pozrela po mojich dvoch spoločníkoch a hneď som jej Kellana predstavila. "Poznáš Kellana?"
"Nie," usmiala sa a natiahla k nemu ruku. "Som Melissa, ale volaj ma Mel."
"Kellan Lutz," predstavil sa Kellan a s úsmevom jej podal ruku.
"A Ashley už poznáš," uškrnula som sa a Mel sa na moment zasmiala. Ashley poznala z pár stretnutí, keď sme chodili zo školy na výlety do hôr a Ash som občas brala so sebou. "Kedy si sa vrátila z Paríža?"
"Len včera, cesta bola taká dlhá a únavná, že som takmer celý deň v New Yorku prespala. Môj priateľ ma takmer prizabil," zasmiala sa a hlavou mykla na muža stojaceho v rade, ktorý sa na Mel pozorne pozeral. V jeho pohľade však bola len starostlivosť, dával si pozor na svoju priateľku. Poznala som ho, volala sa Mark, a tak som mu veselo zakývala na pozdrav. Odkýval mi.
"Dnes sme si vyšli trošku do mesta, lebo cez týždeň na to nebude čas a musím mu vynahradiť tú samotu."
"To chápem. My sme zase zháňali po butikoch večerné šaty, ale dnes sa nám jednoducho nedarilo," uškrnula som sa na Ash. Mel sa zasmiala a potom sa obzrela za Markom.
"Viete, rada som vás videla. Teba obzvlášť, Andy. Ale už musím ísť, predsa len... Mark je Mark," usmiala sa na nás a začala cúvať smerom k nemu. "Vidíme sa zajtra v škole?"
"Jasné, Mel. Pozdrav Marka," zavolala som za ňou a zakývala jej. Potom som sa otočila naspäť ku Kellanovi a Ash.
"To bolo milé," skonštatovala Ash. "Dlho som ju nevidela."
"Ja viem. Mel je skvelá, hlavne keď ma doučuje daňovú sústavu," usmiala som sa a pozrela sa na veľkú tabuľu ponuky jedla. "Vybrali ste si niečo?"
Mexická kuchyňa je veľmi dobrá, akurát sa v nej nachádza veľa kukuričiek a fazúľ, čo môjmu žalúdku neprospieva. Tak či onak, všetci sme sa výdatne najedli a putovali naspäť domov, kde sme si spravili príjemný nedeľný večer. Kellan hneď po príchode do bytu telefonoval v kuchyni so svojím agentom, s ktorým si niečo dohadoval. Ashley si zase písala smsky s Erikom, a tak som sa rozhodla pre krátku odpočinkovú vaňu. Keď som z nej vyliezla, Kellan a Ashley už skladali v obývačke puzzle a obaja boli v pyžame. Tak som sa nahodila do pyžama aj ja, zabalila som sa do Kellanových perín a pustila som si romantický film.
Nechápala som, ako mohli byť tí dvaja takí náruživí do skladania puzzle, mňa by to prestalo baviť po piatich minútach. Nič nehovorili, sústreďovali sa na skladanie a mali v tvárach zaujaté výrazy. V niektorých momentoch vyzerali naozaj smiešne. Lenže, smiech ma prešiel hneď po tom, ako som začala vnímať dej filmu a celú jeho pointu. Mladý pár, dievča a chlapec, prekonávali problémy v škole, nevraživosť kamarátov a ľudí, nepriazeň rodičov a pritom sa milovali tak silno, že som tomu až neverila. Človek by povedal, že takýto príbeh by mal zaručene skončiť šťastným koncom, no chlapec dostal rakovinu a dievča nakoniec zostalo tehotné a samo pod strechou jej rodičov, ktorí ju zobrali naspäť k sebe.
"Toto je koniec?" spýtala som sa nahlas už hádam po siedmy raz a rukávom pyžama si utierala slzy, ktoré mi stekali po lícach. "Toto nie je koniec. Toto je hlúpa fraška, ktorá sa nazýva koncom!!"
Ashley sa na mňa pozrela a rýchlym pohľadom zhodnotila titulky pohybujúce sa na obrazovke televízora. "Zlý film?"
"Krásny film," zafňukala som a zaborila si hlavu do Kellanovho vankúša. "Ale ten koniec..."
"Bože, Andy... Je to len film."
"Keď si hovorila, že plačeš nad filmami, myslel som si, že kecáš. Ale ty si hovorila pravdu," zachichotal sa Kellan a ja som na neho vrhla škaredý pohľad. Zľutoval sa na mne a prišiel ku mne, aby ma mohol objať. Oprela som sa o neho a vyronila posledné slzy, ktoré zo mňa vytiekli. Pritom som sa rozčuľovala nad tým záverom, špekulovala nad inými koncami a vyhlásila vzburu režisérovi. Po pár minútach upokojovania v Kellanovom náručí som sa rozhodla, že idem spať a na svoje malé detské zlyhanie som pokúšala zabudnúť.

-------------------------------------------------
2. časť
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Renny♥ Renny♥ | Web | 16. července 2012 v 11:28 | Reagovat

Sloane je Taylořina sestra :)

2 Sendy Sendy | Web | 16. července 2012 v 13:39 | Reagovat

živo si viem predstaviť, ako si Kellan skúša tie košele s kravatami... :-) Ale aj tak ma najviac dostal koniec, kde Andy plakala... ja sa tiež rozplačem pri akomkoľvek filme... :-)
uži si to v BB... už sa teším na ďalšiu kapitolu.. :-)

3 zuzu zuzu | Web | 16. července 2012 v 17:29 | Reagovat

och kellan... asi tolko,viac slov ku kapitole by bolo zbytocnych... a zijem,len som si zrusila klavesnicu na notese a tak som iba tichy pozorovatel... a som leniva 8-) neboj ja sa rozhybem... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama