ŽKAJ - 4. kapitola (II. časť)

12. července 2012 v 22:50 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej

4. kapitola - II. časť


Doma nás Ash privítala s nadšeným úsmevom a opuchnutými perami. Asi sa s frajerom veľmi nerozprávali. Ani jeden z nás to však nekomentoval, aj keď som videla na Kellanovi, že si to všimol a nebol nadšený. Mal ju úprimne rád. Keď sme vybalili nákup, Kellan s Ashley si pustili film, ktorý pred časom natočili a dostali demo verziu, aby ju ohodnotili. Ja som oň nemala záujem, išla som si do izby urobiť poriadok a prezliecť sa. Keď som bola hotová, zistila som, že ubehla hodina, a tak som zišla dole a v kuchyni si našla čipsy. S nimi som sa vrátila do obývačky a prisadla si ku kamarátom.
"Tak, aké to je? Ste spokojní?" Pritom som im ponúkla čipsy, no ani jeden z nich si ich nezobral. Obaja skleslo hypnotizovali obrazovku starého televízora. Ash sa na mňa po chvíli pozrela.
"Ten film je skvelý."
"Takže ste spokojní, nie?"
"Nie," poznamenal tvrdo Kellan.
"Tak to nechápem," zarazila som sa a sadla si pri Kellana. Pozerala som sa na nich a hodnotila ich výrazy. Neboli nadšení a ja som nevedela prečo.
"Stáva sa z neho trhák. Práve nám volal Rob a vravel, že nemohol dnes ísť ani do reštaurácie. Všade sú novinári, ktorí nás len fotia a fotia. To preto som mal dnes tie okuliare," povedal Kellan a pokrútil hlavou.
"Kto je Rob?" zdvihla som obočie a obaja sa nervózne zasmiali.
"Ty to vôbec nechápeš."
"Ja nechápem, prečo nie ste nadšení, že sa z toho stáva trhák. Prinesie vám to peniaze, slávu, plno možností... Len sa budete musieť maskovať ešte viac ako predtým," pokrčila som ramenami a dala si do pusy čipsy. Ashley sa so smiechom postavila a objala ma.
"Pre toto ju milujem. Z pekla vie vykúzliť nebo," usmievala sa a pevne ma drvila vo svojom objatí. Hladila som ju po vlasoch, ale nechápala som, prečo to povedala.
"O čom to hovorí?"
"O tom, že nás budú prenasledovať novinári, v tom najhoršom prípade a ty si myslíš, že je to v pohode."
"Aha, to ale k tomu patrí. Je to ako riziko povolania. Niečo, ako keď horolezec chce vyliezť na nejakú horu a počíta aj s možnosťou, že môže spadnúť. U vás je to rovnaké, aj keď vy našťastie nespadnete," poznamenala som a oni sa na mňa zadívali, ako keby som vyslovila tajomstvo sveta.
"Dokelu. Ako to, že vždy má pravdu?" spýtal sa Kellan a pozrel sa na Ash. Ona len zakrútila hlavou a ďalej sa na mňa vyjavene pozerala.
"Čo je?"
"Nič..." zatiahla a pozrela sa inam. "Keď sa na to takto pozriem, tak to má zmysel, len..."
"Len čo? Veď to nie je koniec sveta. Berte to tak, akoby ste niečo dokázali.".
"Tebe sa to ľahko hovorí, ty študuješ a potom budeš normálne pracovať," zasmiala sa trpko Ashley. "My sa budeme musieť predávať, balansovať medzi verejnosťou a filmami, a keď nás nikto nebude chcieť, budeme bezcenní."
"Tak to nie je. Vy docielite to, aby ste nezostali bezcenní. A ja som si svoje učenie vybrala. Ale keď už hovoríš o učení, mala by som si pozrieť skriptá. Zvládnete to tu bezo mňa?" overovala som si a keď sa na mňa obaja usmiali, vybrala som sa do kúpeľne umyť a potom do izby učiť. Učila som sa dlho do noci, keď vtom niekto zaklopal na moje dvere. Pozrela som sa na hodiny a ukazovali už druhú ráno.
"Ďalej," povedala som a dovnútra potichu vstúpil Kellan v pyžame, čo u neho predstavovalo len dlhé sivé tepláky a čierne tielko. Vonku bolo mínus 20 stupňov a on si tu pobehoval ako keby bol na Havaji.
"Môžem?" spýtal sa ma a keď som prikývla, tak zavrel dvere, zvalil sa na moju posteľ a zapozeral sa na strop.
"Nemôžeš spať?" spýtala som sa a odložila všetky svoje učebnice. Vyložila som si nohy na posteľ.
"Nie, vlastne aj áno. Vôbec som nespal. A čo ty?" zmätene sa usmial. Videla som na ňom, že sa chce rozprávať. Tak som sa premiestnila na posteľ, ľahla si pri neho a začala sa s ním rozprávať.
"Ja som sa učila."
"Tak dlho?"
"Áno. Musela som sa, inak to nejde," zasmiala som sa. "Nechcem, aby mi všetko spadlo na hlavu týždeň pred skúškami. Chcem byť v obraze a keď už fakt nevládzem, aspoň si to čítam."
"Obdivujem ťa. Ja som si to všetko nechával na predskúškové obdobie."
"A prečo nemôžeš spať?"
"Neviem, potrebujem nad veľa vecami rozmýšľať a moja hlava na to protestuje," pozrel sa na mňa a usmial sa.
"To je prirodzené, keď si tak dlho nerozmýšľal," zažartovala som a trochu ho pobavila.
"Ja viem, že som mal ísť za tebou. Ty ma vždy dokážeš rozosmiať," usmial sa na mňa.
"Ďakujem, ale hlavný zabávač si tu vždy ty."
"Nie, nie som. Ale máš pravdu, veľa sa smejem a nič neberiem vážne. Asi by som mal začať," povedal vážne. Takéhoto som ho za tých šesť dní ešte nevidela.
"Nie, ja mám rada, keď sa smeješ. To si ty a nie, keď si vážny. To ako keby si uhorke povedal, že je ananás. Totálny nezmysel," povedala som a on sa na mňa pozrel.
"Vážne?"
"Áno, čestné skautské," usmiala som sa.
"Ale nie vždy môžem byť sám sebou. Niekedy musím byť niekým, kým nechcem byť," povedal po chvíli.
"Vždy si môžeš vybrať. Je to vždy len na tebe."
Chvíľu sa na mňa bez slova pozeral a vyzeral, že urputne rozmýšľa. Ja som bola však zvedavá, čo ho k týmto myšlienkam viedlo.
"Prečo takto uvažuješ?"
"Twilight. Valcuje svetové rekordy a z nás sa postupne stávajú celosvetové senzácie. Naše fotky kolujú internetom..."
"Rekordy čoho?"
"Rekordy všetkého. Sledovanosti, návštevy kín, peňazí na výrobu, výnos..."
"A čo je na tom zlé? Nie je to dobré, veď veľa zarobíte?" pokrčila som plecami, očividne som ešte stále nechápala pravú podstatu.
"Andy, ty ma nepočúvaš. Stáva sa z toho trhák," otočil sa na mňa a oprel sa o lakeť. Hľadela som na neho a rýchlo premýšľala. Vtom mi napadlo, ako mi Ashley kedysi hovorila nevýhody práce hercov. Milovala to, ale neznášala, keď za ňou doliezali novinári a nasilu ju fotili na ulici len preto, že hrala v nejakom filme. Vadilo jej, keď si našla svoje fotky na internete, kde vyzerala neupravene a škaredo, ako hovorievala.
"Ou, na to som nepomyslela," povedala som nahlas. "Nebude to až také zlé, nie?"
"Neviem, ešte som to nezažil. Zatiaľ som mal len malé roly."
Zostala som ticho a rozmýšľala nad tým, ako to ovplyvní môj vzťah s nimi dvomi. Ľahla som si na chrbát. Kellan sa na mňa dlho pozeral, až to nevydržal a vytrhol ma z môjho mlčania.
"Nad čím rozmýšľaš?"
"Eh?" pozrela som sa na neho mierne zmätene.
"Vyzeráš veľmi múdro, keď na niečím tak sústredene uvažuješ," pousmial sa.
"Vieš, rozmýšľala som nad tým, či to zmení život aj mne," povedala som ticho. "Nemysli si, že som sebec."
"Nie si, ale myslím, že život sa trošku zmení aj tebe. Keď to zmení nám a myslím, že zmení a dosť radikálne, tak potom aj tebe," usmial sa. Znova sa mu vrátila dobrá nálada a mne sa naopak zhoršila.
"A čo keď nechcem, aby sa mi zmenil? Nikdy som nemala rada svet slávy a biznisu a teraz mám do neho patriť?" zamračila som sa a to Kellana mierne šokovalo.
"Chceš tým povedať, že keby sa okolo nás začali krútiť novinári, tak sa proste odsťahuješ a necháš Ash tak?"
"Nie, určite nie. Nenechala by som ju tu samú. Čo si o mne myslíš?" zamračila som sa ešte viac. "Je mojou najlepšou kamarátkou už skoro dvadsať rokov a viem, že aj ona by to pre mňa urobila."
"Ja viem, prepáč. Nemal som..." ospravedlňoval sa mi.
"To teda nemal," súhlasila som a otočila sa od neho preč.
"Prepáč, ja viem, že by si to nespravila," povedal ticho a objal ma okolo pásu. Pritisol sa na môj chrbát a hlavu si zaboril do mojich vlasov. Zachvela som sa.
"Tak prečo si to povedal?"
"Neviem, možno by som aj ja chcel mať niekoho ako si ty," zamumlal tlmene. Znova som sa otočila tvárou k nemu, čo bolo dosť ťažké, lebo ma tuho objímal.
"Kellan, máš Ashley, celú svoju rodinu a môžeš k nim pripočítať aj mňa. To ti stačí. My budeme stále pri tebe," povedala som a pohladila ho po tvári. "Tebe sa nič nestane."
"Ďakujem."
"A okrem toho, sú to len novinári. Čo hrozné sa môže stať?"
"Nič, len budú furt oxidovať okolo teba alebo budú narúšať tvoje súkromie, alebo len privedú dotyčného do blázinca. Všetko je absolútne normálne," zasmial sa a celá posteľ sa s ním zatriasla. Uškrnula som sa.
"Dobre, beriem to späť," usmiala som sa a zavrela oči. Pritisla som sa k nemu, objala som ho a spokojne si vzdychla. Začala na mňa padať únava. Uvelebila som sa v Kellanovom náručí a pomaly oddychovala.
"Spíš?" zašepkal po chvíli.
"Teraz už nie," tlmene som sa zasmiala.
"Prepáč. Asi by som už mal ísť, si unavená!" povedal a chcel sa posadiť, no ja som mu to nedovolila.
"Som unavená, ale nevadí mi, že si tu!" usmiala som sa so zatvorenými očami. Posledné, čo som vnímala, bol jeho smiech a to, ako cez nás pretiahol perinu.


------------------------------------------------------------


Musím vám objasniť jeden fakt. To, že tieto kapitoly rozdeľujem na dve časti, má svoje opodstatnenie. Vo worde ich mám takmer na 6 stranách a neuvedomila som si, že mi ich blog.cz nezoberie. Takže preto. :)
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ,,Nicol" ,,Nicol" | Web | 13. července 2012 v 9:39 | Reagovat

uzasna kapitola :)

2 Sendy Sendy | Web | 13. července 2012 v 13:54 | Reagovat

bože... Kellan je taký skvelý... a Andy je tak rafinovaná a tak nad vecou... vždy hľadá na veciach to pozitívne... takú kamošku chcem... :-)

3 Chii^^ Chii^^ | Web | 13. července 2012 v 14:50 | Reagovat

Miluju, miluju, miluju tu povídku! Mám ráda Andy, její povahu. Až jí skoro závidím :-D

4 Tenebrae Tenebrae | E-mail | Web | 15. července 2012 v 8:49 | Reagovat

Ahoj. Na mojom blogu je zadanie prvého kola poviedkárskej súťaže. http://iamlunatic.blog.cz/1207/ps-1-kolo

5 Renny♥ Renny♥ | Web | 15. července 2012 v 15:07 | Reagovat

Moc se mi líbí použitý obrázek k této povídce - Paramore je výborná volba :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama