ŽKAJ - 3. kapitola (2. časť)

10. července 2012 v 22:32 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej

Tretia kapitola - II. časť



Ráno som sa zobudila na bojovný budík, ktorý ani po treťom vypnutí neukončil svoju prácu. Milovala som ho, pretože ma vždy zobudil načas, ale nenávidela som ho vďaka jeho nervy drásajúcej melódii. V pyžame som sa dopotkýnala do kúpeľne, kde našťastie nikto nebol a spravila som si rannú očistu. Až potom som prešla do kuchyne, aby som si urobila raňajky. Keď som spokojne prežúvala trošku pripečený toast s vajíčkami, tak buchli vchodové dvere a do kuchyne vošiel Kellan v teplákoch a mikine.
"Dobré ránko," široko sa na mňa usmial a prešiel k chladničke, z ktorej si zobral mlieko a napil sa z krabice. Myslela som si, že budem mať ešte chvíľku času pre seba predtým, ako odídem do školy na prednášku, ktorú mám naplánovanú na ôsmu. Ale asi nie.
"Dobrá ráno," zívla som si rozospato a zahryzla do toastu.
"Niekto je tu ešte kvalitne ospalý," poznamenal Kellan, prišiel ku mne a odhryzol si z môjho toastu. "Kedy máš prednášku?"
"O ôsmej!"
"Takýmto spôsobom sa na ňu dostaneš tak pred dvanástou. Mám ťa prebrať?"
"To by si nedokázal," usmiala som sa unavene a položila si hlavu na stôl.
"Tak vstávaj. Na toto sa nemôžem pozerať. Tu máš, obleč si to!" povedal mi, násilne ma zdvihol zo stoličky a do rúk mi vtesnal svoju mikinu. Potom odbehol do obývačky a za chvíľu už bol späť aj s ďalšou na sebe.
"Čo chceš robiť?" spýtala som sa ho podozrivo a celá táto situácia ma už trošku prebrala.
"Ideme behať!" zaškeril sa, zobral ma za ruku a ťahal smerom k dverám.
"Nie..." zatiahla som mrzuto a vôbec nespolupracovala, keď mi chcel obuť botasky. Neboli moje, ale Ash.
"Beh je skvelý na ráno. Preberie ťa ako nič! A vo dvojici je to ešte lepšie," usmieval sa na mňa.
"Ale veď ty si už behal!"
"No a?"
"Bude to na teba priveľa a okrem toho, ja už som prebudená. Nemusím ísť behať, tak sa zľutuj!"
"Nie."
Uškrnul sa a behom jednej sekundy ma vyzdvihol do svojej náruče a prehodil si ma cez plece, akoby som nevážila nič. Zvýskla som ako malé dieťa, skoro som si privrela prsty v dverách, keď ich zabuchol a potom som sa snažila dostať z neho dole kopancami a búchaním pästí. Dole ma dal až niekoľko metrov za našou bytovkou a to som už bola taká naštvaná, že ako náhle ma položil na zem, som sa rozbehla a snažila sa ho zabiť. Úprimne. Vtedy by ste vo mne nenašli žiadnu známku únavy, bola som nabitá neznámou energiou a naháňala som Kellana ako šialenec. Chcela som ho zabiť alebo prinajmenšom spôsobiť vážne zranenie. Našťastie ma to ale po chvíli prešlo a keď ma Kellan presvedčil o jeho dobrosrdečnom úmysle, dovolila som mu bežať vedľa seba. Vodil ma cez park, cez ulice, ktoré neboli veľmi vzdialené. Nemala som ktovieakú výdrž, najviac som vydržala asi len vtedy, keď som ho naháňala s úmyslom zabíjania. Každú chvíľu som oddychovala a on pri mne skackal ako opica a snažil sa ma rozveseliť. Vždy docielil to, aby som ďalej bežala a dokázal ma dostať naspäť do bytu, za čo som mu bola neskutočne vďačná.
"Tá mikina ti pristane. Asi ti ju nechám," povedal s úsmevom, keď sme sa vrátili do bytu a vyzúvali si botasky. Mali sme ich celé od blata, v noci pršalo. Hneď sme si si ich museli umyť.
"Ďakujem," začervenala som sa a bola som si istá, že to bolo z behu a nie z jeho komplimentu. Jeho mikina bola veľká, asi o štyri čísla väčšia ako moje normálne mikiny a taká príjemná, celá nasiaknutá jeho vôňou, že som ju na sebe rada nosila.
"Každý deň chodíš behať?" spýtala som sa ho pri umývaní botasiek.
"Áno, preberá ma to a potom mám vždy lepšiu náladu. A tebe očividne prospeje, ak budeš so mnou."
"Ale ja som pomalá."
"Dnes to tak nevyzeralo. Aspoň na začiatku," zasmial sa a vystriedal sa so mnou pri umývadle.
"Ale to som ťa chcela zabiť!" rozosmiala som sa. Počkala som ho, kým si aj on umyje botasky a potom sme sa obaja išli naraňajkovať. Počas nich prišla dole aj Ashley s úsmevom na tvári a pridala sa k nám. A keď už bol čas, aby som išla do školy, rozlúčila som sa s nimi a išla sa prezliecť do izby. Autobus som stihla len tak-tak.
Cez školu mi Ashely napísala správu, aby som po práci išla k broadwayskému divadlu. Netušila som, na čo tam mám ísť, možno to bolo len miesto stretnutia a neskôr sa pôjde von. No keď som tam večer o pol desiatej stála a blížila sa ku mne Ashley v sukni a slušnom kabáte, dovtípila som sa, čo bude nasledovať.
"Nie, tam ma teda nedostanete!" vyhlásila som podráždene a ukázala na svoje oblečenie. "Pozrite sa, čo mám na sebe! Rifle! Ako môžem ísť s rifľami dnu?"
"Je pol desiatej. Myslíš, že niekto bude kontrolovať oblečenie podľa kódexu? Ani ja nie som oblečený priam najslušnejšie!" podotkol Kellan a keď som sa na neho pozrela, ukázal na svoj starý šál a kabát.
"Rozhodne vyzeráš slušnejšie ako ja!"
"Andy..." zaprosila Ashley a nasadila psie oči. Vzdychla som si. "Hrajú Hamleta. Chcem si ho pozrieť. Bola by si taká dobrá..."
"Fajn," rozhodila som rukami v geste vzdávania sa a mrkla som očami na budovu divadla, akoby som mala spáchať nejaký zločin. Za toto ma ešte niekto potrestá.
"Nie si až tak zle oblečená," usmial sa na mňa Kellan, keď Ashley kupovala lístky. Snažil sa ma trošku rozveseliť, ale už sa na mňa pár ľudí pozeralo, či myslím naozaj vážne svoj vstup. Našťastie som bola natoľko rozumná, aby som všetky tie skeptické pohľady ignorovala.
"Nesnaž sa ma rozveseliť, Kellan. Som naštvaná," upozornila som ho, na čo sa len zasmial a objal ma okolo ramien. Zamračila som sa na neho. "Ak tam zaspím, bude to tvoja vina!"
V sále bolo veľa ľudí a kým sme našli naše miesta, trvalo nám to hodnú chvíľu. Bola som rada, že sme ich konečne našli a ešte radšej, že boli vzadu. Bavili sme sa až pokým nezačalo predstavenie a keď začalo, tak som sa pohodlne posadila a snažila sa dávať pozor. O pár minút mi však hlava bezvládne spadla na Kellanove rameno. Zaspala som ani nie po desiatich minútach. Nedalo sa tomu zabrániť, po prednáškach som bývala strašne unavená a po práci ešte viac. A dnes si to odnieslo divadlo.
Pár minút pred koncom predstavenia ma Kellan zobudil, za čo som mu bola neskutočne vďačná. Bola som omámená zo spánku, zmätene som zamrkala očami a uprela svoj pohľad na Kellana.
"Zaspala som?" spýtala som sa šepotom a on s úsmevom prikývol. "Ja som ti to vravela."
Neodpustila som si svoju poznámku a keď som si uvedomila, že som o neho opretá, vystrela som sa. Poobzerala som sa po sále a zistila, že je už onedlho koniec. Nadšene som sa usmiala.
"Nádherné predstavenie," poznamenala som vytešene a rozosmiala nielen seba, ale aj Kellana. Obaja sme vybuchli do tlmeného smiechu.
"Prestaňte!" sykla Ashley a drhla do Kellana. Stíchli sme, ale aj naďalej sme sa na seba pobavene uškŕňali. Keď to konečne skončilo, všetci traja sme sa stuhnuto ponaťahovali a postavili, aby sme si išli po kabáty k recepcii.
"Tak to by sme mali za sebou. Čo teraz?" opýtala som sa.
"Teraz ideme na čínu," navrhla Ashley tónom, že to skôr prikázala, ako navrhovala. Nič sme nenamietali, len som bola zvedavá, koľko reštaurácii o takomto čase bude otvorených.
"Skvelé. Len dúfam, že nedostanem vtáčiu chrípku," povedal Kellan.
"Teba by tá chrípka zďaleka obišla. Načo sa s tebou trápiť, keď môže skoliť dve rýchlejšie ako jedného a ani s ním nepohne?" povedala Ashley a kráčala smerom k recepcii. S Kellanom sme sa na seba pozreli a rozosmiali sa. Vyzdvihli sme si kabáty, obliekli sa a vyšli von pred divadlo.
"Ash a do ktorej ideme?"
"Netuším. Prvú čo nájdeme."
"Ehm, ale tu je najbližšia až o päť blokov," poznamenala som a rezignovane si založila ruky na hrudi.
"Mám tu auto," povedal Kellan a ukázal na jedno z áut, ktoré stálo pri ceste. Čierne audi.
"Mňa hádam porazí. Koľko vy herci zarábate?" čudovala som sa.
"Nekomentujem," povedala Ash tenkým hlúpym hlasom ako niektoré herečky pred mikrofónmi a všetci sme sa na nej zasmiali. Nasadli sme do auta a začali hľadať otvorenú reštauráciu.
Premávali sme sa po meste a hľadali čínsku reštauráciu, kde by nebolo veľa ľudí, až sme skončili, po polhodine únavného hľadania, zalezený v uličkách starého New Yorku. Našli sme čínsku reštauráciu a neďaleko sme odparkovali auto. Ashley mi povedala, že ju zavolali na jedno fotenie prestížneho časopisu, na čo som sa veľmi naradovala.
"Ach, Ash! To je skvelé.".
"Gratulujem," usmial sa aj Kellan, objal ju okolo ramien a dal jej pusu na líce.
"Nerobte z toho takú veľkú vedu, lebo sa to nevydarí!" ohriakla nás Ash.
"Nebuď poverčivá," usmiala som sa a otvorila dvere na reštaurácii. Posadali sme si k malému stolíku, ktorý bol schovaný v kúte reštaurácii a hneď, ako k nám prišla malá Číňanka s menu lístkami, sme si objednali jedlo. A potom sme sa opäť začali baviť. Rozhodla som sa, že sa im zdôverím s jednou myšlienkou, ktorá sa v mojej hlave váľa už niekoľko dní.
"V škole je možnosť ísť na tri týždne do Španielska. Prihlásilo sa veľa ľudí a rozmýšľam nad tým, že by som išla aj ja. Nestojí to veľa, môžem si to dovoliť! Hradí to väčšinou štipendium a to mám," začala som potichu a pritom si dôkladne prezerala pohár s vínom, ktorý som mala na stole. Jedine Kellan mal kolu, lebo šoféroval.
"To je skvelé. Mala by si sa prihlásiť, je to jedinečná možnosť. Aspoň uvidíš, ako to chodí v Európe," povedala natešene Ashley, ale v jej hlase zaznel aj smútok. Nevedela si predstaviť, čo bude robiť tri týždne sama v byte - to mi bolo jasné.
"Asi nejdem. Kellan je tu len pár dní, chcem si ho užiť, pokým neodíde a už sa neozve," povedala som a napila sa z vína, akoby to bola už uzavretá kapitola. Nikto neprotestoval, Kellan sa pozeral na Ashley a ona na stôl. Nechceli ma presviedčať, aby som išla, pretože by tu potom nemali čo robiť. Sebci. Ale v istom smere ma to krásne potešilo. Odrazu sa na mňa Kellan pozrel.
"Andy, mala by si ísť. Ja tu nebudem len pár dní. Budem tu trochu dlhšie a keď tak sa potom niekedy ešte stretneme, veď nebývame na iných planétach!" usmial sa a ja som na neho pozorne uprela svoje zelené oči.
"Fakt?"
"Áno. Dnes som mu povedala, aby zostal dlhšie. Ja budem veľmi rada a aj ty ho máš tiež rada, tak vtom nevidím problém. V Dakote teraz nemusí byť a odtiaľto to má všade bližšie," pomohla mu Ash a nasolila krásny umelý úsmev.
"Presne. Takže pokojne môžeš ísť."
"Fajn. A budem vám aspoň chýbať, keď ma tak vyhadzujete?" naklonila som hlavu nabok a obidvaja sa nervózne obzreli iným smerom. Ani jeden z nich nechcel priznať, ako veľmi tu budem chýbať. Kellan ma poznal len dva dni a už som pre neho bola ozajstná kamarátka. Keď som videla ich smutné pohľady, zľutovala som sa nad nimi. Široko som sa na nich usmiala.
"Decká, to Španielsko sa koná až v marci. To je skoro o mesiac, takže si vás užijem ešte celý február," oznámila som im a nevinne sa usmiala. Ash sa nadšene usmiala a Kellan si viditeľne vydýchol. Všetci sme sa rozosmiali a čakali, kým nám bude prinesené jedlo. Odrazu som si uvedomila, že ma Kellan chce spoznať bližšie. Bolo to zjavné. A ja som nanešťastie nebola proti.




------------------------------------------------------------
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Chii^^ Chii^^ | 11. července 2012 v 0:05 | Reagovat

Hohoo to bylo krásné!! :D Cha!! A zase se tu směju jako pako :-D  :-D  :-D

2 zuzu zuzu | Web | 11. července 2012 v 11:05 | Reagovat

och, Kellan je také zlatíčko... prečo aj reálne neexistujú takí chlapi? (alebo ak, tak kde sa krývajú?!) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama