ŽKAJ - 3. kapitola

10. července 2012 v 10:15 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Hi, kids.

Toto je prednastavený článok, príjemné čítanie! :) A užívajte si prázdniny! :)


3. kapitola: Zaujímavá spoločnosť v divadle.


V ten istý deň, ako som Kellana zobrala na prednášky do školy, som s ním strávila niekoľko hodín v kníhkupectve. Nevyzeral, že by sa so mnou nudil, stále sme sa mali o čom baviť. V kníhkupectve sme riešili knihy, ktoré sme prečítali a vymieňali sme si názory na tie, ktoré sme obaja prečítali. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože naše spoločné knihy by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Kellan rád čítal drámy, romantické knihy s náznakom psychológie a skutočného života. Ja som bola stvorená pre sci-fi, pre fantáziu v štýle Verna a detektíviek od Johna Grishama. Vkus v knihách sa nám výrazne líšil, no obaja sme milovali samotné čítanie.
V toto poobedie zákazníci veľmi nechodili, no aj tak som musela zavrieť až o deviatej. Kellanovi to nevadilo, naplánovali sme si večeru v najbližšej reštaurácii a keď sme zavolali aj Ashley, vyhovorila sa na rande s priateľom. Zostali sme teda opäť sami a vyšli von do ulíc New Yorku, kde už vládla noc.
"Aha," ukázal zrazu Kellan na neďalekú reštauráciu po pár minútach chôdze a už ma tam ťahal. Nevyzerala draho, tak som súhlasila. Vošli sme dovnútra a rozhliadli sa po miestnosti. Ani som si ju poriadne neobzrela, už ma Kellan ťahal k stolu. Sadli sme si a čakali na čašníčku, ktorá hneď pricupitala a milo sa na nás usmiala.
"Tak, čo si dáte?" spýtala sa a podala nám jedálenský lístok. Kellan si hneď objednal veľké steaky so zeleninovou oblohou, na čom som sa schuti bavila, pretože čašníčke trvalo dosť dlho, kým si pozapisovala, čo všetko v oblohe Kellan potrebuje. So mnou to bolo jednoduché. Aj keď som si nevedela vybrať, nakoniec som si objednala šalát s kuracím mäsom.
"Mám pocit, že ten, kto je tu vyberavý, si ty!" usmiala som sa na Kellana, keď čašníčka odišla a položila som si mobil na stôl, aby som videla, keby mi náhodou niekto volal. Kellan sa zasmial, ale nerozoberal to. Naklonila som hlavu nabok. "Povedz mi, čo vlastne študuješ ty?"
"Už som doštudoval. Mám predsa dvadsaťštyri. Zabudla si?" usmial sa šibalsky a očami sa porozhliadol po okolí. "Študoval som chemické inžinierstvo."
"To je čo?"
"Pokusy so skúmavkami, technika a podobné veci. Nemal som to rád, ale niekedy ma to bavilo."
"A čo robíš teraz? Pracuješ niekde v továrni?" zasmiala som sa. Pobavene sa na mňa pozrel a oprel sa lakťami o stôl.
"Vyzerám ako robotník?"
"Práveže nie. Preto sa pýtam!"
"Som herec," objasnil mi a díval sa na moju tvár, ako zareagujem. Rozosmiala som sa. Teraz mi už bolo jasné, ako sa s Ashley spoznali.
"Chémia a herectvo. To má fakt ďaleko od seba," pokrútila som pobavene hlavou. "Ako si sa k tomu dostal?"
"Takisto ako Ashley. Cez modeling. Moja hruď bola vystavovaná vo viacerých magazínoch," pretočil očami a usmial sa. Mala som čo robiť, aby som sa nesmiala ako pomätená, čo v tejto situácii bol ozajstný výkon. Život Kellana ma momentálne naozaj rozosmieval.
"Kde si už hral?"
"Len v niektorých filmoch, vedľajšie úlohy. Je to ešte čerstvé," pokrčil ramenami. Veľmi si so svojou kariérou nelámal hlavu alebo to len inteligentne nedával najavo.
"Hral si v nejakom filme s Ash?"
"Teraz sme akurát natočili jeden film, ktorý o chvíľu pôjde do kín, ale nečakáme úspech. Bola to však zábava, hlavne keď tam bola Ashley," zasmial sa a ja som si predstavila Ashley a Kellana na pľaci v dobových kostýmoch, ako ich neustále okrikuje režisér. Vtipná predstava.
Priniesli nám jedlo a my sme sa naň vrhli ako hladné tigre. Správali sme sa ako malé deti. Kellan jedol z môjho taniera, ako keby nikdy nejedol kuracie mäso a ja som bola donútená ochutnať jeho steak na štipľavej omáčke. Pritom mi rozprával o svojej rodine, ktorá žila v Severnej Dakote a keď som počula, že má jednu sestru a šesť bratov, skoro som sa udusila kukuričkou. Keď som si predstavila päť ďalších sestier podobných s Carrie, prišlo mi zle. Kellan postupne vyzvedal aj o mojej rodine, no moje rozprávanie bolo o dosť kratšie ako to jeho. Povedala som len, že mám mamu, ktorá nevie variť, otca, ktorému je všetko jedno a sestru, ktorú vidím sotva na Vianoce.
"Podarená rodinka," poznamenal, keď som dorozprávala. Už hodnú chvíľu sedel rozvalený na stoličke a díval sa na mňa, ako dojedám. Svoje steaky už mal dávno zjedené a ja som sa v šaláte ešte hodnú chvíľu prehrabovala.
"Ďakujem, ale tvoja je lepšia!" povedala som a dojedla posledný kúsok. "Ten svoj smiech máš určite po mame, ak si hovoril pravdu."
"To máš pravdu!" zasmial sa a potom sa pozrel smerom na čašníčku. "Dáme si aj zákusok?"
"Oh, len to nie!" zvolala som a mladý pár vedľa nás sa na nás pohoršene pozrel. "Som úprimne prežratá. Veď som zjedla polovicu z tvojej zeleniny!"
"Dobre, ale ešte sa zastavíme na nejaký párok v rožku," povedal a ja som sa začala smiať. "Ja som ešte hladný."
"A to ti nikto nepovedal, že po šiestej sa už nemá jesť?"
"Veď ja nechcem chudnúť," usmial sa poslušne a kývol na čašníčku, aby nám doniesla účet. Celú večeru zaplatil on, aj keď som dôrazne protestovala. No nemala som žiadnu šancu. Vyšli sme na chladnú ulicu a hneď do nás udrel studený vietor. Začala som sa triasť, pritiahla som si bundu bližšie k telu a šál som si viac omotala okolo krku. Ani som sa nechcela pozrieť na Kellana, ktorý vedľa mňa kráčal len vo svetri a viditeľne bol spokojný.
"Rozmýšľam, že ak svaly odbúravajú chlad, aj ja si nejaké urobím!" poznamenala som rozmrznuto s rukami v hrubých rukaviciach zastoknutými vo vreckách bundy. Kellan sa na mne pobavene zasmial.
"Nemusíš si robiť svaly. Ak budeš chodiť takto oblečená, zaručene k tebe nedôjde žiadny chlad."
"Ale to je hlúposť!"
"Nie je," protestoval a potom ma schytil za lakeť, lebo uvidel fastfood. Zaplatil dva párky v rožku, jeden pre mňa a druhý pre neho, no obidva zjedol on a mne potom dokúpil ešte horúcu čokoládu, lebo som sa viditeľne triasla. Autobus sme zmeškali, a tak sme sa pobrali domov peši, lebo ďalší išiel až o hodinu. Prešli sme len dva bloky a už som aj na Kellanovi videla, že je mu zima. Rukávy svetra si stiahol až k prstom a zastrčil si ruky do vreciek. Okolo krku nemal nič a aj keď sa snažil netriasť, nešlo mu to. A tak som sa zhlboka nadýchla a s poriadnym červenaním ho objala okolo pásu, aby som mu preniesla časť zo svojej vytvorenej teploty.
"Čo to robíš?" zasmial sa.
"Snažím sa ťa zohriať, lebo si hlupák a nezobral si si bundu!"
"Vravel som ti, že mi nie je zima! Ale keď sa chceš silou mocou objímať," usmial sa šibalsky a pritiahol si ma k sebe. Bolo naozaj divné, že aj keď sa triasol od zimy, bol teplejší ako ja. Cítila som to teplo z jeho tela a spokojne som sa usmievala. Znova sme sa začali baviť o mojej škole a tak som sa uvoľnila, že som rozprávala skoro stále. On horlivo počúval a stále sa smial. Onedlho sme už boli doma a ja som bola taká premrznutá, že som si hneď musela urobiť kávu nedbajúc na to, že potom nezaspím. Stála som pri kávovare vo svojich teplých šatoch, ktoré zlyhali a šúchala som si ruky.
"Mala si sa obliecť teplejšie. Tak ako ja," usmial sa Kellan a ja som mu posmešne vyplazila jazyk. Nemala som guráž na to, aby som mu odpovedala slušne. Ako keby mi chcel oplatiť moje objatie vonku na ulici, prešiel ku mne a sám ma objal. Prekvapilo ma to, ale cítila som sa tak príjemne a prirodzene, že som si svoju zmrznutú tvár zaborila do jeho obrovskej hrude a aj ja ho objala svojimi skrehnutými rukami. Vtom pleskli dvere a do bytu sa vrútila Ashley ako jeden veľký hurikán.
"Ahojte. Prečo ju objímaš? Stalo sa niečo?" zarazila sa v strede pohybu a v rukách držala svoje čižmy.
"Nič sa nestalo. Len mi je zima," zamumlala som spod Kellanovej hrude a zakývala smerom, ktorým som ju videla. Ashley sa rozosmiala a zamierila ku kávovaru, aby si nabrala kávu. Kellan sa vôbec nepohol, stále ma držal vo svojom medveďom objatí, len nepatrne naklonil hlavu, aby sa mohol rozprávať s Ash.
"Aha. A Kellan ti hneď ponúkol svoju mužnú hruď, čo?" uškrnula sa Ash šibalsky a to bol pre mňa jasný signál, aby som skončila s objímaním. Odtiahla som sa od neho a usmiala sa.
"Ako bolo na fotení?" zmenila som tému a robila sa, že sa nič predtým nestalo. Ashley nebolo treba dvakrát hovoriť, mala podobnú schopnosť ako aj my s Kellanom. Hneď sa rozhovorila o fotení, o ľuďoch, ktorí ju obskakovali a pri pití kávy nám ešte aj znázorňovala, ako sa tvárila. Dobre sme sa na nej nasmiali.
"Myslím, že sa idem ešte učiť, aby som toho potom nemala veľa," premýšľala som nahlas sediaca na pulte. Pri stole sedel Kellan a bavil sa s Ashley o nejakom fotení, ktoré spolu absolvovali. Prestala som ich počúvať už na začiatku.
"Mhm a o hodinu už nad nimi budeš spať. Mám ťa dokonale spozorovanú," otočila sa na mňa Ashley.
"Nebudem. Pila som kávu. Pri mojom šťastí prebdiem celú noc," uškrnula som sa a zoskočila z pultu. Naliala som si do pohára mlieko, čo je jeden zo spôsobov, ako zaspať a po zaželaní dobrej noci som sa pobrala do svojej izby. Prezliekla som sa do čistého pyžama, ktoré veľmi nevyužívam, pretože vždy po práci zaspím v posteli len v spodnom prádle. Začala som si upratovať celý svoj pelech, vyprášila som omrvinky z postele a 15 minút som triedila oblečenie na čisté a špinavé. Až potom som si otvorila ekonómiu a začala som si čítať učivo o finančných inštitúciách v Amerike. Predierala som sa grafmi celé dve hodiny, až pokým som neusúdila, že je najvyšší čas spať. Mlieko samozrejme nezabralo, ale už som cítila aspoň akú takú únavu. Odišla som z izby a mierila som do kúpeľne. Ashley ani Kellan už neboli v kuchyni, ani v obývačke, tak som usúdila, že sú v Ashinej izbe alebo išli ešte von.
Lenže som sa zmýlila a zistila som to, až keď som otvorila dvere na kúpeľni a uvidela Kellana len vo veľkých teplákoch, ako si umýva zuby. Ten pohľad bol naozaj komický, vypukla som do obrovského rehotu a on sa skoro zadrhol zubnou pastou.
"Prepáč. Nevedela som..." vysolila som medzi smiechom a snažila som sa upokojiť.
"To je v pohode. Už končím," usmial sa pobavene a začal si pratať svoje veci. Prešla som popri ňom dnu, kúpeľňa bola dosť veľká na to, aby sme sa tam vošli obidvaja. Snažila som sa nepozerať na jeho obnaženú hruď, ale veľmi mi to nešlo. Sadla som si na vaňu a pozorovala ho.
"Tak čo, naučená?" spýtal sa a pozeral sa na mňa v zrkadle.
"Ani zďaleka," usmiala som sa. Pozrela som sa na jeho veci a zobrala do ruky AXE sprej. Nastriekala som si z neho trošku na ruku a ovoňala.
"Vau," vzdychla som a nasprejovala som trošku aj do vzduchu. Páčila sa mi tá vôňa, mužské vône ma dokázali naozaj omámiť. Vlastne, ako každú ženu.
"Hej, šetri!" ohriakol ma Kellan, zobral mi sprej a rozosmial sa. "Stál dosť veľa, tak mi ho nemíňaj!"
"Vonia to... Ako čokoláda... Alebo jahoda???" rozplývala som sa, myšlienkami som lovila v pamäti všemožné vône svojich bývalých frajerov a porovnávala ich. Tento AXE sprej mi totiž prišiel veľmi povedomý, no nedokázala som ho identifikovať.
"Si z toho riadne nadrogovaná a je to len sprej. Čo by si robila pri tráve?" poznamenal pobavene a radšej si ho skryl do tašky s vecami. Zakrútila som hlavou a pokrčila plecami.
"Len kašľala," poznamenala som, na čo som si vyslúžila skeptický pohľad plný otázok a sarkazmu. Vyzerala som ako človek, čo húli marihuanu? "Vieš čo? Choď už spať!"
Vyhodila som ho z kúpeľne a ani mu nedala šancu na to, aby si zobral svoje veci. Aspoň si nabudúce bude dávať pozor na to, čo povie.
"Dobrú noc, Kellan!" zvolala som za dverami a šibalsky sa zachichotala. A keď mi odpovedal, smiala som sa ešte hlasnejšie.
"Aj tebe, mrcha!"


----------------------------------------------
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sendy Sendy | Web | 10. července 2012 v 22:24 | Reagovat

že dobrú noc, mrcha... tak toto ma zabilo... :-) ... ale tá nočná prechádzka by sa mi páčila.. :-) ... a keď nie prechádzka, tak aspoň nejaká mužná hruď na objatie... :-) ...
teším sa na ďalšiu kapitolu...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama