Červenec 2012

Ste kreatívne duše? I am not.

25. července 2012 v 11:40 | Ronnie |  Úvahy // Dumání
Dnes ráno som sa zobudila s bojovu náladou. Asi za to mohlo počasie a pootvárané okná v celom byte. Tak som ich s ešte zalepenými očami všetky pozatvárala, aby nám tá "veterná búrka" vonku nenarušila vnútornú statiku bytu (neviem, ako by som to potom vysvetlila rodičom - silný vietor by mi asi neuverili) a neobjasniteľným zázrakom som vyšla von s naším drahým psom, ktorého som potom musela drhnúť vo vani. A ktorý pes sa chce dobrovoľne umývať, však?! A k tomu všetkému sa ešte pridali "tie ženské bolesti brucha, ktoré sa nedajú vystáť" a tak už ráno o deviatej som bola neučesaná, neumytá a v teplákoch nastúpená v neďalekej lekárni pre svoje milované tabletky.

Život ako z rozprávky.

ALE,

dnes to nevzdávam a hodlám celý deň stráviť v posteli. Mám na to právo udelené od Evy za to, že odtrhla to jablko a uvalila na nás ženy toľko problémov! Od teraz.
A pritom budem vymýšľať darček na 19-tku mojej kamarátky, ktorá "všetko má a nič nechce". Táketo frázy milujem. Ešte som nestretla človeka, ktorý by mi presne povedal, čo mu mám kúpiť na sviatok. Raz sa na to vykašľem a nebudem zásadne kupovať darčeky nikomu, len sebe. Ale vráťme sa k darčeku. Niečo som predsa len vymyslela, niečo absolútne trápne a detské, ale po tých rokoch nášho kamarátstva ju to snáď poteší. I hope.

Ste kreatívni? Lebo ja nie.

A to doslovne. Viem prekresovať obrázky, no radšej ma zabite, ako keby som mala niečo nakresliť sama. ALE, to, čo chcem urobiť pre kamarátku, zvládne aj niekto s takým antitalentom na kreslenie, ako som ja. Urobím klasickú papierovú hru, podobnú (ja neviem, napríklad) Dostihom alebo skôr tým takým "opíjacím" hrám, kde sa zaručene opije každý - z vlastnej skúsenosti viem. Políčka viem vymyslieť nejaké zábavné, obrázky a somarinky okolo toho tiež, no najdôležitejšie sú otázky. A s tým potrebujem malú pomoc. :)

Ak vás niečo napadne, kľudne mi to môžete napísať do komentárov. Hodili by sa mi také ako napríklad: Prezraď jedno tajomstvo, o ktorom nikto nevie - alebo - vypi čistú vodu s dvoma lyžičkami soli (pfuj) - alebo - zatancuj sexy tanček na najprehrávanejšiu skladbu v tvojom mobile.

Proste hocičo. Pomôže mi fakt každá snaha, ak nič iné, tak z toho viem splácať aspoň niečo iné a to mi naozaj pomôže. Potom sem ten svoj výtvor hodím, nech sa mám za čo hanbiť.

CB - 20. kapitola

24. července 2012 v 23:59 | Ronnie |  Cannonball
Hi.

Ak máte čas, pustite sa rovno do čítania, pretože možno v nasledujúcich dňoch pribudne ďalšia kapitola a bez tejto sa ďalej jednoducho nedostanete. ;) Áno, táto je "tá klasická uzmierňovacia". Pekné čítanie a veľmi ďakujem za minulé komentáre. Tešíte ma každým dňom viac a viac. ;)

Hold on.

24. července 2012 v 9:46 | Ronnie |  My diary

She was just another girl, who wanted to be a strong person.

Hi, kids.

Aj vy sa tak nudíte ako ja? Je dvadsiateho štvrtého a ja som za celé prázdniny neurobila v podstate nič podstatné! Prežívam na dlhom spánku, od nedávna aj na kofeíne a snažím sa nejesť toľko, aby mi potom nebolo zle. I tak ma nedávno babina dokonale prepchala. Babičky to s láskou dokážu a potom sa s nevinným úsmevom pozerajú na to, ako vám je zle.

Tento týždeň som výnimočne doma, neustále som za svojím najlepším priateľom notbukom a píšem, čo mi príde na rozum. Prišla som na to, že (podľa vzoru Aiko) písať osnovu k príbehu je na jednej strane veľmi záslužná práca a pomáha pri tvorení poviedok, no na druhej strane vytvára oblak zodpovednosti, toho, že ten príbeh proste musím dopísať - nech sa deje čokoľvek. Veď ho už mám aj napísaný na papieri, stačí to len rozviť a prepísať. Takže niekedy moja veľká snaha písať končí pri osnove.
Ale nevzdávam sa.

Inak som pri svojej krásnej nude objavila aj koncerty všetkých možných kapiel na svete na YOUTUBE, čo bol pre mňa hotový objav roka. Takže teraz nerobím nič iné, len počúvm koncerty na youtube a cítim sa pri tom ako extra moderný človek. Ale pravdepodobne som len za opicami, určite o tom už viete.
No, ale asi dnes nezostanem nečinná. Pridám ďalšiu kapitolu, začnem aj istý reťazák "šlohnutý" od ElfMayi a potom možno napíšem aj niečo o svojom hudobnom vkuse v týchto dňoch, ktorý sa pohybuje niekde medzi Keltmi a alternatívnymi angličanmi.

ŽKAJ - 6. kapitola

21. července 2012 v 22:03 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Hi, kids. :)

Ako vidíte, zmenila som svoj oblek na niečo jasnejšie. Podľa mňa je to krásne, také jednoduché. Hold, posúďte sami.
Vďaka jednej osôbke vám prinášam ďalší diel, ďakujte jej. A venujem ho každej z vás, ktorá milujete Kellana takého, akého ho vykresľujem. :)

Ďakujem vám.


ŽKAJ - 5. kapitola (II. časť)

16. července 2012 v 20:05 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Tak a tu je pokračovanie piatej kapitoly. Príjemné dočítanie. :)

ŽKAJ - 5. kapitola

16. července 2012 v 10:57 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Aloha, decká.

Ako prázdninujete? Ja som na tom dobre, dnes odchádzam do BB, takže zase budem nefunkčná. Mám pocit, akoby som sa domov do bytu vracala len vtedy, ak chceme vyprať veci. Zvykám si na vysokoškolský život? Ťažko.

Príjemné čítanie a ďakujem za predchádzajúce komentáre! :)

ŽKAJ - 4. kapitola (II. časť)

12. července 2012 v 22:50 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej

4. kapitola - II. časť


Doma nás Ash privítala s nadšeným úsmevom a opuchnutými perami. Asi sa s frajerom veľmi nerozprávali. Ani jeden z nás to však nekomentoval, aj keď som videla na Kellanovi, že si to všimol a nebol nadšený. Mal ju úprimne rád. Keď sme vybalili nákup, Kellan s Ashley si pustili film, ktorý pred časom natočili a dostali demo verziu, aby ju ohodnotili. Ja som oň nemala záujem, išla som si do izby urobiť poriadok a prezliecť sa. Keď som bola hotová, zistila som, že ubehla hodina, a tak som zišla dole a v kuchyni si našla čipsy. S nimi som sa vrátila do obývačky a prisadla si ku kamarátom.
"Tak, aké to je? Ste spokojní?" Pritom som im ponúkla čipsy, no ani jeden z nich si ich nezobral. Obaja skleslo hypnotizovali obrazovku starého televízora. Ash sa na mňa po chvíli pozrela.
"Ten film je skvelý."
"Takže ste spokojní, nie?"
"Nie," poznamenal tvrdo Kellan.
"Tak to nechápem," zarazila som sa a sadla si pri Kellana. Pozerala som sa na nich a hodnotila ich výrazy. Neboli nadšení a ja som nevedela prečo.
"Stáva sa z neho trhák. Práve nám volal Rob a vravel, že nemohol dnes ísť ani do reštaurácie. Všade sú novinári, ktorí nás len fotia a fotia. To preto som mal dnes tie okuliare," povedal Kellan a pokrútil hlavou.
"Kto je Rob?" zdvihla som obočie a obaja sa nervózne zasmiali.
"Ty to vôbec nechápeš."
"Ja nechápem, prečo nie ste nadšení, že sa z toho stáva trhák. Prinesie vám to peniaze, slávu, plno možností... Len sa budete musieť maskovať ešte viac ako predtým," pokrčila som ramenami a dala si do pusy čipsy. Ashley sa so smiechom postavila a objala ma.
"Pre toto ju milujem. Z pekla vie vykúzliť nebo," usmievala sa a pevne ma drvila vo svojom objatí. Hladila som ju po vlasoch, ale nechápala som, prečo to povedala.
"O čom to hovorí?"
"O tom, že nás budú prenasledovať novinári, v tom najhoršom prípade a ty si myslíš, že je to v pohode."
"Aha, to ale k tomu patrí. Je to ako riziko povolania. Niečo, ako keď horolezec chce vyliezť na nejakú horu a počíta aj s možnosťou, že môže spadnúť. U vás je to rovnaké, aj keď vy našťastie nespadnete," poznamenala som a oni sa na mňa zadívali, ako keby som vyslovila tajomstvo sveta.
"Dokelu. Ako to, že vždy má pravdu?" spýtal sa Kellan a pozrel sa na Ash. Ona len zakrútila hlavou a ďalej sa na mňa vyjavene pozerala.
"Čo je?"
"Nič..." zatiahla a pozrela sa inam. "Keď sa na to takto pozriem, tak to má zmysel, len..."
"Len čo? Veď to nie je koniec sveta. Berte to tak, akoby ste niečo dokázali.".
"Tebe sa to ľahko hovorí, ty študuješ a potom budeš normálne pracovať," zasmiala sa trpko Ashley. "My sa budeme musieť predávať, balansovať medzi verejnosťou a filmami, a keď nás nikto nebude chcieť, budeme bezcenní."
"Tak to nie je. Vy docielite to, aby ste nezostali bezcenní. A ja som si svoje učenie vybrala. Ale keď už hovoríš o učení, mala by som si pozrieť skriptá. Zvládnete to tu bezo mňa?" overovala som si a keď sa na mňa obaja usmiali, vybrala som sa do kúpeľne umyť a potom do izby učiť. Učila som sa dlho do noci, keď vtom niekto zaklopal na moje dvere. Pozrela som sa na hodiny a ukazovali už druhú ráno.
"Ďalej," povedala som a dovnútra potichu vstúpil Kellan v pyžame, čo u neho predstavovalo len dlhé sivé tepláky a čierne tielko. Vonku bolo mínus 20 stupňov a on si tu pobehoval ako keby bol na Havaji.
"Môžem?" spýtal sa ma a keď som prikývla, tak zavrel dvere, zvalil sa na moju posteľ a zapozeral sa na strop.
"Nemôžeš spať?" spýtala som sa a odložila všetky svoje učebnice. Vyložila som si nohy na posteľ.
"Nie, vlastne aj áno. Vôbec som nespal. A čo ty?" zmätene sa usmial. Videla som na ňom, že sa chce rozprávať. Tak som sa premiestnila na posteľ, ľahla si pri neho a začala sa s ním rozprávať.
"Ja som sa učila."
"Tak dlho?"
"Áno. Musela som sa, inak to nejde," zasmiala som sa. "Nechcem, aby mi všetko spadlo na hlavu týždeň pred skúškami. Chcem byť v obraze a keď už fakt nevládzem, aspoň si to čítam."
"Obdivujem ťa. Ja som si to všetko nechával na predskúškové obdobie."
"A prečo nemôžeš spať?"
"Neviem, potrebujem nad veľa vecami rozmýšľať a moja hlava na to protestuje," pozrel sa na mňa a usmial sa.
"To je prirodzené, keď si tak dlho nerozmýšľal," zažartovala som a trochu ho pobavila.
"Ja viem, že som mal ísť za tebou. Ty ma vždy dokážeš rozosmiať," usmial sa na mňa.
"Ďakujem, ale hlavný zabávač si tu vždy ty."
"Nie, nie som. Ale máš pravdu, veľa sa smejem a nič neberiem vážne. Asi by som mal začať," povedal vážne. Takéhoto som ho za tých šesť dní ešte nevidela.
"Nie, ja mám rada, keď sa smeješ. To si ty a nie, keď si vážny. To ako keby si uhorke povedal, že je ananás. Totálny nezmysel," povedala som a on sa na mňa pozrel.
"Vážne?"
"Áno, čestné skautské," usmiala som sa.
"Ale nie vždy môžem byť sám sebou. Niekedy musím byť niekým, kým nechcem byť," povedal po chvíli.
"Vždy si môžeš vybrať. Je to vždy len na tebe."
Chvíľu sa na mňa bez slova pozeral a vyzeral, že urputne rozmýšľa. Ja som bola však zvedavá, čo ho k týmto myšlienkam viedlo.
"Prečo takto uvažuješ?"
"Twilight. Valcuje svetové rekordy a z nás sa postupne stávajú celosvetové senzácie. Naše fotky kolujú internetom..."
"Rekordy čoho?"
"Rekordy všetkého. Sledovanosti, návštevy kín, peňazí na výrobu, výnos..."
"A čo je na tom zlé? Nie je to dobré, veď veľa zarobíte?" pokrčila som plecami, očividne som ešte stále nechápala pravú podstatu.
"Andy, ty ma nepočúvaš. Stáva sa z toho trhák," otočil sa na mňa a oprel sa o lakeť. Hľadela som na neho a rýchlo premýšľala. Vtom mi napadlo, ako mi Ashley kedysi hovorila nevýhody práce hercov. Milovala to, ale neznášala, keď za ňou doliezali novinári a nasilu ju fotili na ulici len preto, že hrala v nejakom filme. Vadilo jej, keď si našla svoje fotky na internete, kde vyzerala neupravene a škaredo, ako hovorievala.
"Ou, na to som nepomyslela," povedala som nahlas. "Nebude to až také zlé, nie?"
"Neviem, ešte som to nezažil. Zatiaľ som mal len malé roly."
Zostala som ticho a rozmýšľala nad tým, ako to ovplyvní môj vzťah s nimi dvomi. Ľahla som si na chrbát. Kellan sa na mňa dlho pozeral, až to nevydržal a vytrhol ma z môjho mlčania.
"Nad čím rozmýšľaš?"
"Eh?" pozrela som sa na neho mierne zmätene.
"Vyzeráš veľmi múdro, keď na niečím tak sústredene uvažuješ," pousmial sa.
"Vieš, rozmýšľala som nad tým, či to zmení život aj mne," povedala som ticho. "Nemysli si, že som sebec."
"Nie si, ale myslím, že život sa trošku zmení aj tebe. Keď to zmení nám a myslím, že zmení a dosť radikálne, tak potom aj tebe," usmial sa. Znova sa mu vrátila dobrá nálada a mne sa naopak zhoršila.
"A čo keď nechcem, aby sa mi zmenil? Nikdy som nemala rada svet slávy a biznisu a teraz mám do neho patriť?" zamračila som sa a to Kellana mierne šokovalo.
"Chceš tým povedať, že keby sa okolo nás začali krútiť novinári, tak sa proste odsťahuješ a necháš Ash tak?"
"Nie, určite nie. Nenechala by som ju tu samú. Čo si o mne myslíš?" zamračila som sa ešte viac. "Je mojou najlepšou kamarátkou už skoro dvadsať rokov a viem, že aj ona by to pre mňa urobila."
"Ja viem, prepáč. Nemal som..." ospravedlňoval sa mi.
"To teda nemal," súhlasila som a otočila sa od neho preč.
"Prepáč, ja viem, že by si to nespravila," povedal ticho a objal ma okolo pásu. Pritisol sa na môj chrbát a hlavu si zaboril do mojich vlasov. Zachvela som sa.
"Tak prečo si to povedal?"
"Neviem, možno by som aj ja chcel mať niekoho ako si ty," zamumlal tlmene. Znova som sa otočila tvárou k nemu, čo bolo dosť ťažké, lebo ma tuho objímal.
"Kellan, máš Ashley, celú svoju rodinu a môžeš k nim pripočítať aj mňa. To ti stačí. My budeme stále pri tebe," povedala som a pohladila ho po tvári. "Tebe sa nič nestane."
"Ďakujem."
"A okrem toho, sú to len novinári. Čo hrozné sa môže stať?"
"Nič, len budú furt oxidovať okolo teba alebo budú narúšať tvoje súkromie, alebo len privedú dotyčného do blázinca. Všetko je absolútne normálne," zasmial sa a celá posteľ sa s ním zatriasla. Uškrnula som sa.
"Dobre, beriem to späť," usmiala som sa a zavrela oči. Pritisla som sa k nemu, objala som ho a spokojne si vzdychla. Začala na mňa padať únava. Uvelebila som sa v Kellanovom náručí a pomaly oddychovala.
"Spíš?" zašepkal po chvíli.
"Teraz už nie," tlmene som sa zasmiala.
"Prepáč. Asi by som už mal ísť, si unavená!" povedal a chcel sa posadiť, no ja som mu to nedovolila.
"Som unavená, ale nevadí mi, že si tu!" usmiala som sa so zatvorenými očami. Posledné, čo som vnímala, bol jeho smiech a to, ako cez nás pretiahol perinu.


------------------------------------------------------------


Musím vám objasniť jeden fakt. To, že tieto kapitoly rozdeľujem na dve časti, má svoje opodstatnenie. Vo worde ich mám takmer na 6 stranách a neuvedomila som si, že mi ich blog.cz nezoberie. Takže preto. :)

ŽKAJ - 4. kapitola

12. července 2012 v 22:35 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Ahojte, opäť som prednastavila ďalšiu kapitolu. Užite si ju. :)

ŽKAJ - 3. kapitola (2. časť)

10. července 2012 v 22:32 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej

Tretia kapitola - II. časť


ŽKAJ - 3. kapitola

10. července 2012 v 10:15 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Hi, kids.

Toto je prednastavený článok, príjemné čítanie! :) A užívajte si prázdniny! :)

ŽKAJ - 2. kapitola (2. časť)

8. července 2012 v 20:59 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Pokračovanie predchádzajúceho dielu. Nezmestilo sa mi to. :)

ŽKAJ - 2. kapitola

8. července 2012 v 20:58 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Aloha!

Ako sa mi máte? Vonku je horúco a dusno. Vnútri je dusno a horúco. Dokážete vôbec v takomto počasí existovať? Ja nie, nie som odolná voči takémuto teplu. Ale snažím sa.
Momentálne bývame na chalupe, celé dni, celé týždne. Je tam super, akurát tam nie je internet - čo mi vlastne ani nechýba. :) Chýbate mi len vy a vaše blogy. :)

Ďakujem za povzbudivé komentáre, budem sa snažiť byť aktívna častejšie! ;)

ŽKAJ - 1. kapitola

5. července 2012 v 10:45 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Hi, kids.

Toto je prednastavená kapitola. Raz Veja (alias Aiko) povedala, že keď prednastavujem články, som viac aktívna, ako keď ich neprednastavujem. Aj keď to nepovedala presne takto (citovať radšej nebudem), pochopila som ju... a mala pravdu. :)

Pekné čítanie.

ŽKAJ - Prológ

3. července 2012 v 14:26 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej
Aloha.

Chvíľku budem prednastavovať túto poviedku, pretože tieto prázdnny existujem na chalupe, kde nie je internet, takže musíte mať so mnou strpenie. Dobrá správa však je, že keďže tam nie je internet, viac píšem, takže keď sa vrátim, budem vám prinášať nové diely.
Len vás prosím, skúste dať aj tejto poviedke šancu. Síce je tu už zverejnená, ale tí, ktorí to nečítali, čítajte radšej toto. ;) Je to lepšie.

Kapitola Andy Jonesovej

3. července 2012 v 10:08 | Ronnie |  Kapitola Andy Jonesovej

A je to tu.


Keďže som nezvládla pozerať sa na prvú sériu svojej poviedky, ktorú som písala asi v zatmení mysle, rozhodla som sa, že ju prepíšem. Z pôvodných 19 kapitol prvej série zostalo cca 12, ešte som to presne neukončila.
Neočakávam, že to niekto bude odznova čítať, ale musela som to urobiť pre svoj lepší pocit. Náhoda bola moja najobľúbenejšia poviedka, stále je a nenechám ju v takom stave, v akom som ju nechala. ;)

Mením jej názov z komplikovaných troch názvoch na ŽIVOTNÁ KAPITOLA ANDY JONESOVEJ.