Květen 2012

CB - 18. kapitola

30. května 2012 v 14:21 | optimistická Ronnie ® |  Cannonball
Ciao!

Ono by to už naozaj chcelo zmenu príbehu, no mne sa naozaj nechce písať práve toto. Mám toľko nápadov, ale najväčší problém je dostať ich do wordu. Keby existoval mysliteľský prístroj, ktorý by zachytával moje myšlienky...

Príjemné čítanie. :)

Yesterday life

21. května 2012 v 11:19 | optimistická Ronnie ® |  My diary
Aloha, people! ;) (spojiť angličtinu s Havajom je svetové!)

Slováci, nesmúťte, že sme prehrali. Je to len hokej. Aj keď chápem všetky vaše nacionalistické plačlivé reakcie, no hovorím vám, aj druhé miesto je super. Veď kedy naposledy sme dostali medailu? :D Ja som priamy prenos nepozerala, ani reprízy. Stačil mi zápas s Kanadou, ktorý ma šokoval a hra s Čechmi, ktorá ma dorazila. Na Rusov som sa jednoducho nechcela pozerať, bolo by to zbytočné... Ale aj keby som chcela, nepozerala by som to, lebo som v tom čase bola na ceste medzi Topoľčanmi a Levicami, bola som odviesť babku s dedkom domov. Tatino so sestrou chceli pozerať hokej, tak sme sa s maminou podujali na túto náročnú trasu. Zvládli sme to, ja som našťastie nešoférovala, pretože som to včera už raz absolvovala, keď som pre starkovcov išla! A aj keď som nevidela finále hokeju, mala som lepší program. Mamina mi rozprávala o tom, ako sa zoznámila s tatinom, ako to bolo u nich na vysokej a mňa to tak potešilo, že mi konečne povedala aj tie veci, o ktorých som nevedela, že som oveľa šťastnejšia, ako keby som pozerala hokej. Milujem svoju rodinu.

No, s každodenného života trošku odbehnem. O škole sa mi nechce rozprávať, na gympli máme maturity, čili sa "neučím". :/ Dnes mám riaditeľské, tým pádom som doma a filozofujem nad životom chrobáka. Nič sa mi nechce, prezerám net ako lenivec... Už mi chýba len plechovka piva. Pozerám sa na tému týždňa a uvažujem, koho napadol INCEST. Uvažujem, aké reakcie na to blogeri napíšu. Sníval sa mi sen, ktorý jemne nechápem a čoraz častejšie mávam deja vú. Pozerám seriál 90210, stiahla som si desiatky filmov, ktoré sa mi nechce pozerať. A mám na poličke asi 5 kníh, ktoré ešte stále nemám prečítané. O VAŠICH príbehoch ani nehovorím... :)

CHAOS. Čo už narobím.
BTW, keď dokončím Cannonball, akú poviedku by ste chceli? Realistickú alebo fantasy? Tentoraz máte na výber, neviem sa rozhodnúť, ktorú začnem pridávať, lebo jednak nemám ani jednu dokončenú, ale som dosť popredu... :)

PRAJEM VŠETKÝM MATURANTOM, aby úspešne urobili maturity! Myslím, že Charlotte a NAJYA maturujú, takže vám držím všetky palčeky!! :) Ak ešte niekto, kľudne sa ozvite, len v tejto chvíli si na nikoho nespomínam...


CB - 17. kapitola

15. května 2012 v 22:52 | optimistická Ronnie ® |  Cannonball
P R E K V A P E N I E ! :)

Dúfam, že ste sa potešili. Včera som využila svoj voľný čas a konečne napísala v tejto tragickej poviedke to, čo som chcela. Som na 20. kapitole, stačí mi napísať ešte asi "pár" a potom to ukončujem. Mám to v mysli, len to ešte hodiť do wordu. Ale snažím sa, takže ma aspoň trošku pochválte! :P
Každopádne, toto bude podľa mňa krásny diel. Konečne sa medzi nimi čo-to utrasie. A ja vám hovorím, že to je už naozaj vážne. ;)
Pravopis by mal byť v poriadku, ale ak nájdete nejaké chyby, prosím, upozornite ma! :) Príjemné čítanie!

Včelička.

14. května 2012 v 9:19 | vaša optimistická Ronnie ® |  My diary
Ahojte!

Dnes som prekvapivo doma. Neplánovala som to, ale čo už človek narobí. V sobotu ma poštípala včela na to najnevhodnejšie miesto, na tvár a tá mi behom jednej noci tak napuchla, že vyzerám ako quasimodo. A to nežartujem! :D Oko tvorí jedna malá štrbinka, cez ktorú vidím len to, čo musím a líce nabralo enormné tvary. A s takouto fasádou, prosím pekne, choďte do školy! Ešteže mám úžasnú doktorku...

Ale včely nezavrhujem. Môj tatino je včelár a vidím na ňom, ako ho to mrzí. Ale čo už, včiel sa nebojím (skôr som sa nebála, teraz pri ich bzučaní beriem nohy na plecia), ani tejto som sa nebála. Len som stála, aj keď okolo mňa začala lietať, tak som len stála. Potom si však tá mrška sadla na moje čelo a bez okolkov ma poštípala. Ani som sa nezahnala. Proti včelám sa nemôžete brániť rukami, iba ju zbytočne rozdráždite. Ale niekedy je to asi potrebné... :)

No, a tak "vďaka" tomuto som doma. Idem upratovať, sestra má v nedeľu birmovku, takže je to vhodné. :) Okrem toho, pokúsim sa niečo napísať a možno aj pridať. Nesľubujem, ale budem sa snažiť! ;)

Rozvrhy.20. - Take That.

10. května 2012 v 13:53 | vaša optimistická Ronnie ® |  Rozvrhy
tentoraz s Take That. Neodpustila som si to, už som to konečne musela zverejniť, keď poviedky ešte stále nie sú. Tieto rozvrhy som robila už veľmi dáávno, už ani neviem kedy. Niekedy v čase, keď sem tak často pribúdali rozvrhy a bola som dosť hyperaktívna. Rozrvhy sa mi páčia a aj keď TT nepočúvam teraz tak často, stále sú jedničkou! :)

Môj drahý pes Bobby, stále niečo robí...

9. května 2012 v 13:56 | vaša optimistická Ronnie ® |  My diary
Alohá.

Dnes bol nadmieru zabitý deň a ešte sa neskončil, takže som zvedavá, čo ešte dnes zažijem, pretože sa chystám ísť von, ak niekoho zoženiem! Mám aj plán B - korčuľovanie! ;)

Celý deň v škole som nič dokopy nerobila, učila som sa na jednej hodine, aj to matike, kde sa profesorke zmyslelo naučiť nás ZNOVA rezy kociek, z ktorých som mala 5, aj keď som ich vedela. Teraz sa však k tomu pridajú aj ďalšie vecičky, ktoré nám to "uľahčia", takže super. Ja viem, že za to profesorka nemôže, osnovy sú naozaj "skvelé", no moja nechuť k matike sa stupňuje. Aj keď som dostala z previerky dvojku!! :)
Písali sme z BIO, takisto zabitá previerka. Učila som sa na ňu včera od druhej, viem to, no asi z toho jednotka nebude. Mám z nej odpudivý pocit, trojka to hádam nebude, ale dvojku nechcem... No, o známkach vám už hovoriť nebudem, nechcem! Viem, že viacerí z vás máte také isté problémy ako ja, možno horšie a ja obdivujem jednotkárov. Namojveru, chcem k nim patriť! :) Ale to je vysoký cieľ aj na mňa...

Mám psa. A ten pes je snáď najrozmaznanejší pes na svete. Už pre nás nie je čudné, keď nám kradne koláče zo stola alebo rohlíky, keď sa nedívame. Ale dnes ma môj pánko dorazil. Venčila som ho, pobehovali si niekoľko metrov predo mnou a keď som už chcela ísť domov, mladý pánko sa postavil do stredu chodníka a akurát išli asi štyri ženy. Však, nech si psíka obídu, no nie? Niekedy mám chuť sa na ňom poriadne smiať... Včera to urobil sestre. Boli sme na chalupe, venčila ho za bránou a akurát, keď išlo auto (mimochodom, veľký tereňák!), rozhodol sa ísť stredom cesty, spomalil, až si nakoniec sadol! V strede cesty. A teraz sa predstavte na mieste mojej sestry, ktorá je vzdialená od neho niekoľko metrov... :)

No proste, psi si žijú, psi si lehnia a nič ich nezaujíma, len to, aby pri nich bol pán/panička. :) Oh, a aby mali plný žalúdok. Ako ľudia...

KVMM # 05 (Na západe nič nové)

7. května 2012 v 15:02 | vaša optimistická Ronnie ® |  Knihy
Hi, kids.

Obadrujem vás svojím názorom na jednu knihu z môjho "krásneho" zoznamu povinného čítania. Túto knihu určite všetci poznáte, ak nie, hanba vám! :) Podľa mňa je to krásna knižka, odvážna, no úprimne - sama by som po nej rozhodne nesiahla.


ERICH MARIA REMARQUE - Na západe nič nové

Anotácia:
Vojnový román Na západe nič nové, ktorý vyšiel roku1929, preslávil autora takpovediac za noc. V priebehu osemnástich mesiacov bol preložený do 25 jazykov a vyšiel v celkovom náklade 3,5 milióna výtlačkov. Jeho filmové spracovanie vyvolalo skutočný škandál: verejnosť bola šokovaná pravdivým, realistickým zobrazením vojny, ktorá zničila celú vtedajšiu mladú generáciu, pretože neodvratne predurčovala osudy - aj osud devätnásťročného Paula Bäumera a jeho šiestich spolužiakov, ktorí nasadzovali svoje životy v nezmyselných bojoch netušiac, že z hrozného vojnového besnenia pre nich už niet návratu.

1. Prečo si si vybrala práve túto knihu?
Mala som ju ako povinné čítanie, musela som si ju prečítať.

2. Definuj knihu až dvoma slovami (prídavným alebo podstatným).
Vojenská realita

3. Definuj knihu jedným slovom (slovesom alebo citoslovcom).
Bojovanie

4. S akou postavou by si sa stotožnila, prípadne kým by si chcela alebo nechcela byť?
Oh, žiadnou. Jednak boli hlavnými hrdinami muži a jednak sa to dialo cez vojnu, ktorú by som ja sama nechcela nikdy prežiť. Takže, žiadnou. :)


5. Pokús sa v každom príbehu niečo vyšvihnúť, aj keď je naozaj strašný, nájdi v ňom aspoň jedno pozitívum.
Páčila sa mi tá suverenita a odvaha autora priblížiť realitu na vojenskom poli. Opísal to tak skutočne, že sa mi niektoré pasáže ani nechcelo čítať. Niežeby to bolo nudné, ale čítať o roztrhaných bruchách koní, z ktorých visia črevá, pre dievča môjej nevinnosti nie je po chuti. :)

6. A naopak, nájdi v ňom aj jedno negatívum, ale len jedno, pretože cieľom je uvedomiť si, čo Ti na knihe vadilo najviac - nemusí to byť len chyba spisovateľa, knihy, ale napríklad aj správanie postáv.
Neznášam zlé konce, to je jedno kde. Som zástancom happy endov. Tu mi to však veľmi nevadilo, pretože Paul bol už tak zničený, že iné východisko ako smrť som mu nepriala. Ako by to vyzeralo, keby si našiel ženu, mal s ňou deti a založil si skvelý život? To by potom kniha stratila svoje čaro.

Hodnotenie: 9/10





Ah, čínsky rok sa nekoná.

6. května 2012 v 20:50 | vaša optimistická Ronnie ®
Hi, kids.

Začnem najprv tým, že vám všetkým neskutočne ĎAKUJEM za všetky vaše komentáre. Úprimne, neočakávala som ich od niektorých ľudí a to ma veľmi potešilo. Nechcem sa už opakovať, ale nikto nemá také úžasné internetové kamarátky ako ja. A nebojím sa vás nazývať kamarátkami! :)

Viete, vylepšili ste mi náladu. Zakaždým, keď pripudol jeden váš komentár, som sa hneď išla pozrieť a hneď som sa usmievala na všetky strany. A uvedomila som si, že je to aj vďaka tomuto blogu a tomu, čo na ňom všetko je. A ja to nechcem ničiť. Ak vám pravdu poviem, v ten čas, čo som písala minulý článok, som už mala vytvorený "ten ďalší blog". Pravdupovediac som len chcela vidieť vašu reakciu. Už som bola rozhodnutá, že ho aktualizujem a premiestnim sa tam. Ale vy ste ma takpovediac "zrušili". :) Chcem pokračovať v tomto blogu. Chcem na ňom naďalej písať. Mám ho rada. :) A keď je už ten čínsky rok, v ktorom má nastať zmena, tak ju urobím aspoň tu. Niekedy... :)

A ďalšia novinka: píšem. Každá jedna spisovateľka, či spisovateľ mi dajú za pravdu, že keď začnete písať, niekedy to nie je to, čo ste chceli. A aj keď som mala v úmysle konečne dopísať C., nedošlo k tomu. Prečo? Pamätáte si ešte na trojsériový román s názvom Náhoda.. bláh bláh...? :) Malo to toľko názvov, že je mi to dnes znie celkom smiešne. A keď som si prečítala prvé kapitoly úplne prvej série, hanbím sa za seba. Otrasné: žiadne čiarky, zlá priama reč, tie dialógy úplne odveci... No hrôza. A tak som sa rozhodla, že to zmením. Kompletne to prepisujem, dávam tam lepšie zvraty a lepšie dialógy, lepším dej a vzťah medzi Kellanom a Andy. A potom to postupne budem vkladať na blog... :)

Nebojte sa, možno ma to časom prejde a budem zverejňovať aj niečo iné, no zatiaľ vydržte s týmto "uspatým" režimom. ;) A vynikajte v škole! Nech sa vám darí...

Prisahám, hanbím sa za seba!

3. května 2012 v 14:03 | vaša optimistická Ronnie ® |  My diary
Momentálne sa nútim niečo napísať! Doslovne. Vypla som si hudbu, konečne sa ako-tak sústreďujem a píšem na klávesnice. Vlastne ani neviem, čo mám napísať, čo je zase porušenie môjho nepísaného pravidla (ak nemáš čo písať, nepíš). Ale už nemôžem prežiť ďalší týždeň tak, že vám o sebe nedám vedieť. Dlžím vám to! :)

Ako žijem? Dostačujúco. Som uzavretá vo svojej bublinke, aj keď som prežila ten najlepší víkend vo svojom živote. Spoznala som úžasných ľudí, ktorí ma pochopili a ktorí, aj keď nevedia, kto som (bližšie), ma normálne majú aj radi! Z inej stránky sa toho extrémne bojím, tá nevedomosť ma trápi. Chcela by som preskočiť tú časť, v ktorej sa budeme najbližšie roky zbližovať, kde si budeme odkrývať svoje tajomstvá a život. Ja to nechcem robiť, ZASE. Stačí mi, že ma okrem rodiny poznajú dve osoby naviac. Momentálne mám pocit, že som zraniteľná. Že ak sa na mňa niekto osopí, spadnem na dno. Aj preto som dneska nebola v škole. Nejako som nezvládla samu seba.

Depresiu nemám! :) Usmievam sa, hľadám maličkosti, ktoré ma potešia, ale dnes konečne chápem tých ľudí, ktorým moje upokojujúce reči nič nehovoria, ba ani nepomáhajú. Viete, pohrávam sa s myšlienkou, že si založím nový blog a tento zruším. Irituje ma jeho adresa: RONNIE-CHAN. Toto obdobie je už dávno za mnou, mám vymyslenú novú krásnu adresu, ale pohrávam sa aj s tou myšlienkou, že by som sa presťahovala na blogspot. Neviem, ako to vyriešim. Otázkou znie, či ma aj vtedy budete navštevovať...

Písať, píšem. Avšak je to také slabé, že asi ešte nemá cenu čokoľvek zverejňovať.

Kids, vydržte to. Vonku je teplo, rozum mi zastáva nad toľkým dusnom a v takomto svete sa mi jednoducho nedá pracovať! ;)