Březen 2012

CB - 16. kapitola

25. března 2012 v 13:54 | vaša optimistická Ronnie ® |  Cannonball
Hi. :)

Sľúbila som diel, prinášam ho teda. Síce trošku neskoro, ale nevadí. :) Bude sa vám páčiť, je krásne optimistický a to si Jerry zaslúži. Nechcem, aby ste sa predstavovali na jej mieste, chcem len, aby ste ju pochopili. Aby ste pochopili jej zúfalú túžbu po normálnom živote...

Avatars # 06

21. března 2012 v 15:43 | vaša optimistická Ronnie ® |  Avatary
Hi, kids. :)

Mám pre vás samé dobré správy. Moja zúbožená nálada prešla hneď na druhý deň po tom, ako som zverejnila svoj krásny "úpadkový" článok. Ďalšia dobrá správa je, že som si matematiku vylepšila, teda aspoň všetkému zatiaľ rozumiem (*klop, klop, klop*), mám z toho dobrý pocit. :) Do školy sa učím pravidelne, všetkému rozumiem a cítim sa dobre, pretože všetko viem (aspoň v princípe) a pamätám si to. Zlá správa však je, že na notbuk chodím len preto, aby som si pozháňala veci, ktoré mi chýbajú do školy alebo aby som si pozrela nejaké nové správy. Nepísala som už dlho, takže nemám pre vás ani nový diel poviedky Cannonball. Do víkendu sa o niečo inteligentné pokúsim, ale majte so mnou strpenie. Ledva všetko stíham a ak chcem mať dobré výsledky (v šk. jazyku výborné/1 výsledky), notbuk sa zamieta... :) Vidím to tak, že zajtra niečo napíšem, pretože idem k očnej (nevidím!!!!) a na piatok sa nemám čo učiť, takže tak. :)

Držte palce.

xxxxxxxxx

Kopírujte so zdrojom.

A nepohoršujte sa nad niektorými význammi. Niekedy mám zaujímavé nálady. :)

Song ♫ 01 (Taylor Swift)

18. března 2012 v 12:29 | vaša optimistická Ronnie ® |  Tóny, ktoré sa oplatí počuť.

Rubrika je zmenená, povedzme "vylepšená". Všetko v nej bude moja tvorba, budem hodnotiť svojím vlastným spôsobom piesne, ktoré ma zaujali, možno aj tie, ktoré ma nezaujali. Jediné, čo budem potrebovať, bude youtube.com, ktorý mi bude slúžiť na ukázanie pesničky. Takže, už tu nebudem len ukazovať videá, ale budem o nich trošku aj kecať. ;) Vlastná tvorba nadovšetko...

[banner by Ronnie]

Nekomentovať.

14. března 2012 v 17:06 | vaša optimistická Ronnie ® |  My diary

Dnešok by som nazvala špatným dňom. ZASE.

Niekde na blogoch som čítala, že keď máte zlú náladu a neviete, čo chcete napísať, ani by ste sa do toho nemali púšťať. Pre istotu. Pravdepodobne to nebude zmysluplný článok. A zajtra sa na to budete pozerať ako na niečo cudzie. Možno sa na tom zasmejete, možno poplačete... A možno to ešte aj zajtra budete prežívať. Ktovie. Ja ale dnes poruším toto dosť logické pravidlo a trošku sa vám vyspovedám, pretože to potrebujem. :)

Tieto posledné dni sú krásne, minulý víkend bol perfektný. V sobotu som bola prvýkrát voliť a keď to niekto berie ako trápenie a nutnosť, ja som to brala ako totálne vtipnú udalosť - veď som prvýkrát v živote volila! :) Tatina som nahovorila, aby ma pri hodení "voľby" do urny odfotil a on to nakoniec urobil. Tak mám doma krásnu fotku, na ktorej sa pobavene uškŕňam a keď si spomeniem, ako sa na mne všetky tie tety a ujovia smiali, smejem sa tiež. :D Večer sme boli s rodičmi hrať bowling, tam bolo ešte lepšie... A všetko dobré v ten víkend zakončila moja nočná jazda - ja som totiž všetkých rozvážala. A išlo mi to! :)

No víkend skončil, nastala škola a maturity. Našťastie nematurujem a po tom, čo som počula, ani nechcem. Proste váááu. Niektorí vravia, že to bolo ľahké (odborné školy), niektorí vravia, že sa to dalo zvládnuť (Bratislava) a niektorí tvrdia, že to bola makačka a že sa nad tým museli poriadne zamýšľať (náš gympel). Komu veriť? Každopádne, s tým moja nálada nemá nič. Len pred dvoma týždňami som sa tu na blogu mierne hnevala na školu, dnes zase. Neviem, či idem so školskými výsledkami rapídne na dno, ale proste sa mi nedarí. Akože, stále mám jednotky a dvojky, ale začínajú sa prejavovať moje neskutočné rezervy z matematiky.

Nebudem to tu zbytočne rozpisovať, som zo seba sklamaná najviac ako sa len dá. Poviem na to len jedno: Bere sa na vysokej celý priemer či len konkrétne známky? (Otázka smerovaná Zuzu :)) Lebo ak sa mi na právo bude miešať aj moja trojka z matiky, budem vraždiť ako jeden nemenovaný herec v jednom nemenovanom klipe. Jedna nemenovaná osoba vie, o čom hovorím! :)

Jaj, proste je všetko zle. Ak sa bifľošom nazýva človek, ktorého zaujímajú známky viac ako je potrebné, som bifľoš. Do konca týždňa tu nič nečakajte. Budem sa snažiť nachytať dobré známky aspoň z ostatných predmetov.

Song ♫ 00 (Gotye)

12. března 2012 v 8:09 | vaša optimistická Ronnie ® |  Tóny, ktoré sa oplatí počuť.

GOTYE


Hovorí sa, že je belgicko-austrálsky spevák... To spojenie je naozaj neobvyklé. Ale čo som o ňom čítala, tak je viac Austrálčan ako Belgičan, pretože sa v Belgicku len narodil. V Brugách. A dokonca vie aj po flámsky, za čo mu teda gratulujem, pretože to nie je extra ľahký jazyk. :)

Jeho spev je upokojujúci, ako hovorí naša krásna Wikipédia, často jeho hlas porovnávajú s Police, so Stingom a niekedy mi toto prirovnanie sadne, keď ho počúvam. Objavila som ho len nedávno a aj to prostredníctvom coveru, ktorý nahrala skupina Walk Off The Earth. A je obdivuhodné, že práve touto pesničkou sa im podarilo zviditeľniť sa o samotnom autori som počula až neskôr... Nenapadlo ma hľadať si pôvodného autora. :)

Žáner: indie rock, experimental rock (?)
Album: Making Mirrors, 2011
Song, kt. si oplatí pustiť: Somebody that I used to know


Na pesničke Somebody that I used to know som momentálne dosť závislá, príde mi vhodná do môjho momentálneho citového rozpoloženia. Pôsobí na mňa zvláštne euforicky, návykovo. Aj samotný Gotye je to dosť zvláštny vzhľadovo, presne sa mi hodí na INDIE rock. A ten text je tak krásne jednoduchý a priamy. Niet sa čomu čudovať, že v Británii bodoval aj spolu so speváčkou Kimbrou.



"You can get addicted to a certain kind of sadness
Like resignation to the end
Always the end"

Keď som sa chcela popýšiť kamoške touto novou pesničkou, objavom mesiaca, púšťala mi ju ona ako prvá. Aj ona ju nedávno objavila, čo je naozaj vtipné. Náš hudobný štýl sa takmer neodlišuje... :)


CB - Dodatok k 15. kapitole

11. března 2012 v 12:48 | vaša optimistická Ronnie ® |  Cannonball
Hi, kids.

Toto je bonusová kapitola, vlastne sa to ani nedá považovať za kapitolu... Je to len taký dodatok, ktorý som nechcela dávať do novej kapitoly a do predošlej sa mi to už nezmestilo. A venujem ho SENDY, aby sa čo najskôr vyliečila a nech ju tento diel poteší. ;)

CB - 15. kapitola

10. března 2012 v 22:25 | vaša optimistická Ronnie ® |  Cannonball
Ciao!
Ako sa máte? Sľúbila som včera, že sem pridám nový diel, a tak som popohnala svoju lenivosť a aspoň o desiatej vám pridala nový diel. Ja viem, že si to asi prečítate až zajtra, ale mne to nevadí. :) Trošku som odladila aj lay, včerajší výsledok sa mi nepáčil a teraz je to viac "upravenejšie", čo myslíte? Každopádne, teraz už by malo všetko sedieť... Som unavená, asi pôjdem spať, no niečo vám ešte musím povedať. Bola som prvýkrát v živote voliť! Ľudia, podľa mňa je to veľmi dôležité, ale keď som tam sedela a škrtávala ľudí, až vtedy na mňa vlastne doľahla tá ťarcha. A sľúbila som si, že na ďalšie voľby sa pripravím... Dnes som nemala takmer nič naštudované, išla som podľa inštinktu a niekoľkých informácii. Dúfam, že sú na Slovensku inteligentnejší ľudia... :)

No nič, radšej čítajte. ;)

Rozvrhy.19. - Linkin Park.

9. března 2012 v 20:26 | Ronnie |  Rozvrhy

s legendárnou kapelou LP, ktorú MUSÍ poznať každý a ak sa náhodou nájde niekto, kto ju nepozná, nech sa hanbí! Sú kvalitne staré, robila som ich ešte v minulom roku, tak prosím, zľutujte sa. :) K tomu novému layoutu: nudila som sa. Nemám čo robiť a poviedky sa mi písať nechce, samozrejme, čo to mám predpísané a po zhodnotení, že to má hlavu aj pätu, to zajtra zverejním. Vydržte zatiaľ a kochajte sa New Yorkom! ;)













Nie všetky sa mi podarili, ale tak... čo už! ;)

Spýtajte sa kamaráta na názor...

8. března 2012 v 20:36 | vaša optimistická Ronnie ® |  My diary

Hi, kids.

Ako sa vám darí? Neviem, či sa len náš gympel zbláznil, ale tento týždeň bol poriadne ťažký. Niežeby inokedy škola nebola ťažká, ale ledva som sa dostala na notbuk a urobila si niečo pre seba. Celý týždeň mám naplánovaný v mojom krásnom diári od hodiny do hodiny a až dnes ma to začalo frustrovať. Jednoducho povedané, som po uši zaneprázdnená a na blog mi nezostáva čas.

Verte, či neverte. Proste je to tak. Začala som chodiť do posilňovne, chodím na Walking - je to kvázi kardio cvičenie, stále sa pri tom chodí na bežiacom páse a robia sa rôzne cviky. Je to sranda, aj keď som prvýkrát skoro vypľula dušu! Teraz je to však už ok, snažím sa poriadne dýchať a zlepšiť si kondičku, ktorá je v mínusových priečkach! :D To je jedno z mojich novoročných predsavzatí.

A keď už hovoríme o kondičke, dnes som bola behať s pánom M. - najlepší kamoš. Bola treskúca zima a on bol neuveriteľne lenivý, ale poctivo som si vydobila behanie. No keď sme sa dostali na našu "prekrásnu" trasu, chytila som pud lenivosti JA a odmietala som behať. No čo, mám krámy a zmena nálady je očakávaná! :D On to však zobral s humorom, vďaka Bohu! Ale tie jeho komentáre: "Nechceš behať? Čo je lepšie ako behanie v krásnej prírode? Necítiš tú krásu naokolo?" Vysvetlenie: Behali sme vedľa priemyselného parku, kde bolo cítiť hnoj! A vyzeralo to asi takto.



Takže o krásnej prírode sa nedá hovoriť. :D Ale bola sranda...

Momentálne je môj život trošku na hrane, dejú sa okolo mňa divné veci a dozvedám sa ešte zvláštnejšie veci. Neviem, či je to dobré, pretože je to ohromný tlak na moje ružové okuliare, ale zatiaľ to zvládam. Musím prečítať knihu Jozef Mak, čo sa mi absolútne nechce a keď som videla tie úryvky v učebnici... Okrem toho mamina objednala asi 5 kníh, ktoré nám prídu do konca mesiaca, dve sú už tu a musím prečítať asi ešte desať z knižnice. Popritom chcem čím skôr dokončiť dejepisnú prácu na seminár, pozor, téma je "Maďarsko po druhej svetovej vojne". Viem si ale vybrať, čo? A ešte k tomu chcem aj písať, totálne písať! Zlepšiť sa v písaní, brať veci s nadhladom a písať vážne situácie, nie tie klasické romány, čo píšem. No možno vás sklamem, zistila som, že som nehorázne romanticky založená a píšem len romanické litánie... Čo už, aj niekto taký musí byť. Len čo potom, keď ma chytí brutálna masochistická nálada? Vtedy vzniká niečo podobné Bloody World.

Ženy (ak sem chodia aj muži, tak Muži :)), sadista Život je ťažký a nám je predurčené žiť ho so všetkým, čo k tomu patrí. Fatalita. Smutné...

Ženy sú tu na to, aby provokovali. Muži na to, aby boli provokovaní. A teraz si tento fakt preneste do partnerstva... Pohroma!


Tí, ktorí to nepochopili → nahraďte si slovo "provokovať" - "buzerovať". A všetko pochopíte. Len malá vsuvka, ktorú som zobrala z môjho života - z môjho domova. Perfektne vystihuje našu domácnosť v momentálnych dňoch! :D

KVMM # 04 (Les kostí)

6. března 2012 v 8:16 | vaša optimistická Ronnie ® |  Knihy
Alohá!

Konečne niečo zahraničné, od inej autorky, ako je slovenská. Tešíte sa? Konečne ste sa dočkali a ja s radosťou dokazujem, že nečítam len slovenskú tvorbu! ;) Touto knihou váš však sklamem, aj keď podľa mňa rozhodne stojí za prečítanie! Modlím sa, aby pokračovania boli lepšie!


CARRIE RYAN - LEN KOSTÍ
(obsahuje spoilery)

Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi - Mary verí v lásku.


1. Prečo si si vybrala práve túto knihu?
OBAL! Hold, každého čitateľa najprv zaujme obal, potom dej. Na tejto knihe sa mi páčili tie krásne bordové strany a dievčina na obálke. Vyzerala tak tajomne, mám rada tajomné situácie. Až potom, keď som mala knihu začatú, som si uvedomila, akú postavu stvárňuje... A po druhé, páčil sa mi dej vykreslený vzadu na obálke. Sci-fi, koniec sveta, zombíci... Povedala som si, SUPER! Toto môže byť skvelá knižka! Mrzí ma, že nebola...

2. Definuj knihu až dvoma slovami (prídavným alebo podstatným).
Krutá sebecká naťahovačka

3. Definuj knihu jedným slovom (slovesom alebo citoslovcom).
Panikár, panikárte, panikárme! A pritom buďme tajomní a nedajme to najavo! A najradšej ani nehovorme!

(ok, trošku si mením zadanie, ale keď je to pre mňa naozaj nevyhnutné, čo mám robiť?)

4. S akou postavou by si sa stotožnila, prípadne kým by si chcela alebo nechcela byť?
Žiadnou. Nechala by som byť Mary, pretože za celý príbeh hovorila až vtedy, keď išlo o jej oceán. Bola až príliš nudná. Nechcela by som byť ani jej najlepšou kamarátkou Cass, pretože bola priveľmi hysterická, majetnícka a rozcitlivená. Možno by som chcela byť Gabrielou, ktorá sa nakoniec stala znesvätenou. Bola tajomná, ale zaujímavá!

5. Pokús sa v každom príbehu niečo vyšvihnúť, aj keď je naozaj strašný, nájdi v ňom aspoň jedno pozitívum.
Nápad a zombíci, kolónie a svet ohradený plotom, Sesterstvo a tajné chodníčky! Všetko malo prekrásny, zaujímavý dej, ale to spracovanie!!! Bolo to dlhé, rozpisovačka na n-tú, čítala som tú knihu dlhé pomalé dni. S čítaním nemám problém, niekedy sa prinútim prečítať aj to, čo ma nebaví, ale toto mi dalo zabrať! A pritom to mohlo byť také dobré...

6. A naopak, nájdi v ňom aj jedno negatívum, ale len jedno, pretože cieľom je uvedomiť si, čo Ti na knihe vadilo najviac - nemusí to byť len chyba spisovateľa, knihy, ale napríklad aj správanie postáv.
Zomrela láska jej života! Nechala svoju najlepšiu kamarátku a snúbenca tam, kde sú pravdu povediac stratení. Vrhla sa tam, kde mala zomrieť a namiesto nej si to odskákal brat. Dobre, pochopila som, že sa vrhne k oceánu a pôjde aj cez znesvätených, ale že riskuje život svojho brata len preto, že je sebecká... Proste, kniha sama o sebe ma sklamala, čo mi je ľúto, ale som odhodlaná prečítať si aj pokračovanie! Hádam mi to vylepší mienku.

Moje hodnotenie: 2,85

Keď si svoje odpovede na otázky spätne čítam, uvedomujem si, že sa veľmi o tých knihách nedozvedáte žiadne informácie - možno len môj názor na ne. Neviem, či je to dobre. Ak sa mi nejaká kniha nepáči, to ešte neznamená, že sa nebude páčiť aj vám! Čítajte a hodnoťte sami, to je to najlepšie. :)

CB - 14. kapitola (časť druhá)

3. března 2012 v 20:01 | vaša optimistická Ronnie ® |  Cannonball
Hi, kids.

Ako sa máte? Sľúbila som, že pridám nový diel, sľuby plním. Dúfam, že sa tešíte a že si pamätáte na predchádzajúci diel. Jerry je s Aileen na oslave, v byte, kde býva Alex s chalanmi. Keď tam prišli, Jerry sa hneď pohádala s Alexom, pretože on ju tam nechcel. Prečo? To sa dozviete v tomto diele. ;)

Príjemné čítanie.

KVMM # 03 (Karolína, neblázni!)

3. března 2012 v 13:53 | vaša optimistická Ronnie ® |  Knihy
Hi, kids.

Ďalšia kniha zaradená do môjho zoznamu. Prečítala som ju cez prázdniny, dobrovoľne a po pár kapitolách som zistila, že to sčasti zaradím aj do "povinného čítania". Veď môj názor uvidíte dole! ;)
Slovenská kniha + slovenská autorka!

LENA RIEČANSKÁ - KAROLÍNA, NEBLÁZNI!

Karolínu prijali na vysokú školu. Posledné prázdniny trávi v rodnom meste. Nudu sa rozhodne zahnať opatrovaním troch detí, čo vnesie do jej života nový rozmer - smiech, radosť, ale aj zodpovednosť a problémy. Intenzívna a spaľujúca láska k nej prichádza nečakane, mení zmysel jej života. Karolína sa rozhodne dať prednosť staršiemu mužovi pred školou. Nepochopená celou rodinou bojuje o svoju lásku proti všetkým, pred problémami zatvára oči, počúva len svoj vnútorný hlas a túžbu svojho srdca. Muž, ktorého miluje, prechádza zložitým obdobím, po rodinnej tragédii sa ťažko vyrovnáva s neľahkým osudom. Ich vzťah sa vyvíja nečakane, rýchlo, ale o to intenzívnejšie. Prevráti ich život naruby. Rodina ju presviedča: "Karolína neblázni!" Ona prosí: "Doprajte mi šťastie."


1. Prečo si si vybrala práve túto knihu?
Ako aj pri viacerých iných knihách, aj tu ma zaujal obal knihy. Krásne ryšavé vlasy a zelené oči - to je kombinácia, ktorá sa mi vždy páčila! Aj keď mala hrdinka hnedé oči. Potom ma zaujal dej - láska mladej dievčiny a staršieho muža. Od série Vampírskej Akadémie sa mi táto kombinácia páči, tak som bola zvedavá, o čo tam pôjde a ako sa vlastne dajú tí dvaja dohromady. A znova, bola som zvedavá na to, ako ďalšia Slovenka píše.

2. Definuj knihu až dvoma slovami (prídavným alebo podstatným).
Zaslepená láska (alebo "Budem s ním, nech sa stane hocičo! BODKA!")

3. Definuj knihu jedným slovom (slovesom alebo citoslovcom).
"Dobrý deň, slečna Karolínka!" (síce to nie je podľa zadania, ale hodí sa mi to sem)

4. S akou postavou by si sa stotožnila, prípadne kým by si chcela alebo nechcela byť?
Jej kamarátkou Mili, ktorú našla, keď sa presťahovala do dedinky blízko BA. Bola veselá, šialená, jej slovník by sa nedal považovať za slušný, ale ani za vulgárny. Bola to proste klasická mešťanka, ktorá sa prisťahovala do dedinky. Bola naozaj podarená a ako postava sa mi v celom príbehu najviac páčila, pretože si nelámala hlavu nad malými problémami a riešila len to, čo už bolo "naozaj dôležité"!

5. Pokús sa v každom príbehu niečo vyšvihnúť, aj keď je naozaj strašný, nájdi v ňom aspoň jedno pozitívum.
Mhm...mmm...mm... Nad týmto som dlho rozmýšľala. Asi sa mi páčilo to, ako sa zoznámila s Eugenom - tým starším chlapom. Strážila jeho deti, čiže si najprv vybudovala vzťah a lásku k nim.

6. A naopak, nájdi v ňom aj jedno negatívum, ale len jedno, pretože cieľom je uvedomiť si, čo Ti na knihe vadilo najviac - nemusí to byť len chyba spisovateľa, knihy, ale napríklad aj správanie postáv.
Celý príbeh bol urýchlený, v istých častiach až nudný. Nepáčilo sa mi ani to, ako sa ich vzťah urýchlil, ako rýchlo si vyznali lásku a ako rýchlo "vhupli" do zväzku manželského. Proste, niektoré veci by som zmenila, ale tie veci by narušili celý príbeh, čiže by sa z toho stalo niečo úplne iné...


Moje hodnotenie:

Nie som si istá, či odporúčam túto knihu. Mňa nebavila, ku koncu som sa už trošku aj smiala, ale ako čítanie na relax to môže byť kvalitná kniha! Ktovie, niekto ju možno považuje za dokonalý príklad knihy! ;) Rozhodne ju nehádžem do koša (niežeby som niekedy hádzala knihy do koša...).

Veľmi špatné dni

1. března 2012 v 17:37 | vaša optimistická Ronnie ® |  My diary
Aloha, people!

Tieto dni boli na nič.

Nemala som svoje dni, nič mi nevychádzalo - jednak v škole, jednak v živote. Dostávala som kvalitné stresy, "záchvaty úzkosti" a pripadala som si naozaj mimo, ešte aj profesorka sa ma pýtala v pondelok, čo sa stalo, že som taká znudená... Hrala som volejbal ako robot (aj keď som sa triafala dobre). "365 dní v roku som šťastná a optimistická, nemôžem mať aspoň raz na nič náladu?" Tak znela moja odpoveď, trošku drzá...

Vlastne ani neviem, čo sa pokašľalo. Ešte cez víkend som bola šťastná, no potom nastal pondelok po prázdninách. Bolo krásne, slnečno, teplo, ale ja som prišla do školy a všetko na mňa spadlo. Nie škola, ĽUDIA! Nikdy som si neuvedomila, koľko otravných ľudí poznám. Samé smiechy, chichoty, drzé správanie, odvrávanie profesorke, nulová ohľaduplnosť. Mala som čo robiť, aby som nezačala vrieskať na svojich spolužiakov. Asi sa na mňa nakopilo všetko za celé tri roky.

Neviete si predstaviť, aká som bola hnusná. Slečna V. ma našťastie vyhnala von, aspoň som sa trošku upokojila a po strede to už bolo v poriadku. Ale poviem vám, takéto úzkosti som naozaj ešte nemala. Sedím na notbukom, čumím na jedinú osvetlenú obrazovku v miestnosti, slzia mi oči... Proste za nič. Mala som chuť plakať a ani neviem prečo. Proste som sa cítila v tej tmavej miestnosti sama, v škole som mala fofry a myslela si, že nič nestihnem.

Ale dnes som to už opäť ja, preto som sa odhodlala napísať vám, aby ste vedeli, že žijem. Nechcela som sem písať zdeprimované články, kde by som prosila o pomoc. Potrebovala som byť na chvíľu sama, bez blogového sveta. Nanešťastie som si uvedomila, že som vás tak veľmi zanedbala, že za február som zverejnila len neuveriteľných 12 článkov! Damn. Okrem toho, vymazala som si všetky pesničky, ktoré som kedy pridala a vymazala som si aj niekoľko rubrík, tak ak niečo nepôde, hádam na to prídem skôr ako vy. :) Založila som novú rubriku pesničiek a budem odteraz hodnotiť pesničky trošku vážnejšie. Takisto by som mohla už konečne pridať aj nejaký diel Cannonballu, ale asi to bude len zajtra, pretože sa ešte musím učiť niečo, čo že vraj na zajtra nemáme, ale ja si myslím, že máme! :/ Nie som schizofrenička.

Držte sa mi, ľudkovia a prajem vám, nech sa aj vy dostaneme z každého "maléru", do ktorého spadnete.