BW - 43. kapitola

28. května 2011 v 11:12 | Ronnie ® |  Bloody world!
Ahojte!! :)

Ďakujem všetkým za komentáre a som taká rada, že vás to pochytilo a že ste sa dokázali tak dostať do toho diela :D Presne v to som dúfala, priala som si to :) Takže, ďakujem!

Dodávam nový dielik trošku neskôr, pretože včera som nemala čas, takže dúfam, že to nevadí :)


43. kapitola - Ten pocit hladu...

Pohľad Rosalie

Kráčali sme už hodinu ako nejakí naprogramovaní roboti pustatinou, kde neboli poriadne ani zvieratá. Viem si živo predstaviť, ako ich Utópijčania použili na nejakú skvelú večeru. Barbari!
"Pripomeň mi, prečo som sem prišla?" spýtala som sa Edwarda a ladne som preskočila padnutý strom na našej provizórnej ceste. Len mykol plecom a ďalej kráčal ako zombie.
"Ale no ták! Nebuď ako porcelánová bábika Baby Born!" doberala som si ho, no on na mňa len pohŕdavo zazrel a ďalej kráčal. No dobre, zase sa budem musieť rozprávať sama so sebou.
"Ako som len s týmto mohla súhlasiť. Však sme sa len mohli pozrieť na nejaké to video o pohybe v posledných dňoch a bol by pokoj. Však aj tá bruneta hovorila, že je toto zbytočné," povedala som a Edward sa konečne zapojil do rozhovoru.
"Nemáš ju rada, čo?" zašomral a zabočil. Tu sa naša cesta na juhozápad končila a mali sme ísť smerom na severovýchodnú stanicu a pritom kontrolovať prostredie.
"Nie. Príliš si verí a každý ju má rád! A pritom je to normálny človek... vlastne, už ani to nie. Čo je vlastne teraz? Nejaký hybrid?" zasmiala som sa a aj jemu sa zdvihli kútiky úst.
"Keby nebola taká zaslepená ochranou Utópie a Emmettom, možno by som sa s ňou aj rozprával," podotkol a ja som sa na neho vražedne pozrela. Sklapni! - poslala som mu myšlienku.
"Oh, prepáč. Viem, že nerada na neho myslíš, no predo mnou to neskryješ. Vyhovovalo ti predstierať s ním lásku," povedal provokačne a ja som zavrčala.
"Ale no ták, Rose. Každý vie, že ti ide len o sex a Emmett bol tvojím prvotriednym dodávateľom!" zasmial sa a ja som v tom momente po ňom skočila a chcela ho zabiť. Ladne sa mi uhol, lebo vedel, čo chcem urobiť a ja som ho nikdy nedokázala poriadne buchnúť, lebo vždy vedel môj krok dopredu. Tak som ho nechala tak a nafučane som kráčala niekoľko metrov pred ním.
"Rose! Prestaň byť nafučaná! Je to pravda!" volal na mňa, no ja som ho ignorovala. V hlave som si premietala všetky možnosti na jeho zabitie a on sa na mne poriadne bavil.
"Máš perfektnú fantáziu, ale k tomu druhému scenáru by som pridal aj zápalky... chápeš? Pre lepší efekt," povedal mi a ja som zase zahla. V tom som sa stopla, lebo som zacítila krv. Zaňuchala som a prudko som otočila hlavu nabok. Bola to ľudská krv!
"Rose!!" chytil ma výhražne Edward a takisto sa pozeral tam, kde ja. "Ideme tam, ale ak bude ten človek ranený, necháš ho byť, jasné?"
"Jasné," povedala som skôr pre to, aby som tam mohla ísť. Nebola to pravda... ten pach krvi ma veľmi lákal.
A tak sme sa pohli smerom, kam sme chceli. Boli sme rýchli, oboch nás poháňala zvedavosť a takisto aj sliny, ktoré sa nám vytvorili v ústach a ktoré nám dráždivo narážali na tesáky. Dostali sme sa na malý výbežok lesa a pri jednej vysokej jedli sedel chlap, ktorý s nami išiel na túto bezvýznamnú misiu. Nebol pri vedomí, bol mŕtvy. Šokovane sme sa na neho pozerali a ničomu nechápali.
A zrazu spoza jedného stromu vyšiel Emmett. Šok vystriedala radosť a dráždivosť.
"Čo sa stalo? Zavrhol si svoje vegetariánske zvyky?" spýtala som sa doberačne a on na mňa vrhol vražedný pohľad.
"Napadli nás upíri. Sú všade, vedia o nás a chcú nás zabiť," oznámil nám a v náručí niesol ďalšieho muža. A ten bol v bezvedomí.
Zase ma pohltil ten pach krvi. Pozerala som sa na to ako nejaký narkoman na heroín. Zrazu som sa oblizla a chcela som vysať tomu mŕtvemu chlapovi všetku krv. Predstavovala som si, ako sa moje tesáky zaryjú do jeho ešte stále teplej tepny a pomaly, aby som si užila každý jeden dúšok, som začala piť. Kvapku po kvapke. Nenechala som žiadnu prekĺznuť von.
"ROSE!" zakričal na mňa Edward a schytil ma znova za ruku. Pozrela som sa na neho ako na nejakého blázna.
"Čo si to dovoľuješ?" zavrčala som na neho a trhla som rukou. Stále ma však držal.
"Prestaň o tom rozmýšľať! Je to predsa človek!" zvolal na mňa a Emm sa objavil tesne vedľa nás.
"Ty - *ukázal na Edwarda* - buď ticho! A ty - *ukázal na mňa* - prestaň myslieť na to, ako tomuto bezbrannému človeku vysaješ aj tie posledné kvapky krvi! Mysli na to, že je to malé dieťa, ktoré by si chcela, lebo ty nikdy nebudeš žiadne mať, lebo si neschopná priviesť na tento svet svoje vlastné!!" chrstol mi do tváre totálne chladne a otočil sa na odchod. A touto vetou ma tak zranil, že som na ľudskú krv nepomyslela dobre dlho...

"To bolo od teba necitlivé," povedal Edward a prezeral najprv toho muža, ktorý mal byť mŕtvy. Sedela som pri jednom strome schúlená v klbku a trucovala som. Emmett si len odfrkol a ďalej sledoval jeho pohyby. Dával na neho pozor.
"Emmett, som vyučený doktor! Nič mu nespravím," pozrel sa na neho prísne a ja som sa krátko zasmiala.
"To si vravel aj pri Belle a skoro si ju zabil," povedal hnusne Emmett a ja som sa na neho obdivne pozrela. Dávať rany pod pás bola moja parketa!
"HEJ!" povedal nazúrene, ale vedel, že je to pravda a ďalej prezeral toho muža. Ja som zatiaľ sledovala Emmetta. Bol iný. Vyrovnanejší a už to nebolo to decko, ktoré so mnou spávalo. Teraz vyzeral byť starší, akoby dospel. No ja som vedela, že sa len zmenili okolnosti a on si to nemôže dovoliť. Lenže mne sa tento nový Emmett páčil.
"Tento je mŕtvy, tomu už nepomôžeme!" povedal Edward nakoniec a postavil sa.
"Takže ho môžem vysať?" spýtala som sa, no obaja sa na mňa pozreli vyslovene zabijáckym pohľadom. "To bola len sranda!" zašomrala som a zase si hľadela svojho.
"Pozri toho druhého. Počujem, že ešte dýcha," povedal Emm a otočil sa od neho chrbtom. V ruke držal vysielačku a stále do nej niečo stláčal. Niečo sa pokúšal urobiť, no nešlo mu to. Vstala som a behom sekundy som stála pri ňom. Pozrel sa na mňa pokojne a zdvihol jedno obočie. Bože, to je také sexi!
Edward sa na mňa prekvapene pozrel a ja som sa zadrela.
"Čo ti nejde s tou vysielačkou?" spýtala som sa Emmetta a ignorovala chichúňanie svojho staršieho bračeka.
"Neviem sa spojiť s Anette alebo Alice. Stále mi neodpovedajú," povedal a znova sklonil zrak k tej vysielačke.
"Neboj sa, Alice sa o seba postará!" usmiala som sa na neho a on na mňa zdvihol zamračený pohľad.
"To ja viem. Mne ide o Anette," povedal a ja som sa uvedomila. Naštvala som sa, no nedala som to na seba vedieť. Natiahla som k nemu ruku a usmiala som sa.
"Ukáž, pomôžem ti s tým," navrhla som a on na mňa chvíľku podozrivo hľadel a sledoval, čo mám za lubom. Nevieš čítať medzi riadkami, zlato! Pomyslela som si, keď mi podal vysielačku. Spravila som jeden nepatrný pohyb a vysielačka mi vypadla z ruky. Dopadla na zem a rozbila sa.
"Hups," usmiala som sa nevinne a on si prehrabol krátke vlasy.
"Ty si mrcha, Rosalie! Niekedy neviem pochopiť, ako je možné, že som ťa mal rád!" povedal a zohol sa po tú vysielačku. Zase úder pod pás. Zostala som na neho šokovane hľadieť.
"Kde sa to v tebe berie?" vydýchla som ohromene.
"Učil som sa od najlepšieho," uškrnul sa a zobral všetky súčiastky. Snažil sa to opäť spojazdniť.
"Tento je živý, no má vážne poranenie hlavy. Musíme ho odniesť do mesta," povedal Edward a už vyzdvihol poraneného muža na ruky. Pozrel sa na nás a mykol hlavou.
"NO?"
"Dobre, ideme! Aj tak musím vedieť, či je Anette už na mieste," povedal naschvál Emm a založil si ruky vbok. Aj ja som prikývla.
"Choďte napred, zakopem tohto zúfalca," povedala som a obaja sa na mňa divne pozreli. "No čo, predstavujem si, že je to moje dieťa, ktoré nikdy nebudem mať!" odfrkla som hnusne a Emmett len pretočil očami a rozbehol sa. Edward prižmúril oči, no tiež sa rozbehol. Nechala som ich, nech ešte chvíľku bežia a potom som sa zákerne usmiala. V rýchlosti som sa otočila, vycerila zuby a behom sekundy som už pila tomu mužovi krv... už ju predsa nepotrebuje!

. . .

"Kde je toľko?" spýtal sa Emmett Edwarda, keď už bežali 5 minút a boli skoro pri druhom sektore. "Už toho muža mala mať dávno zakopaného. Ja by som stihol ešte aj pohreb na jeho počesť!"
"SAKRA!" zastavil sa Edward a vtom sa rozbehol naspäť.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 28. května 2011 v 12:16 | Reagovat

Rosalie je ale poriadna krava, nakopala by som ju do toho bledého chudého zadku!!! Takto ma rozčuľuje v sobotné pre mňa ešte skoré ráno :D Skvelá kapitola a Rose je fakt mrcha! :-?

2 zuzu zuzu | Web | 28. května 2011 v 15:46 | Reagovat

ronnie, ty nás chceš umučiť tým, že odďaľuješ to, čo sa stalo Anette?
A Emmett bol síce tvrdý, ale ja by som jej to povedala už skôr... :D Rose mi nikdy nebola s tým blonďatým három sympatická...

3 michelle. michelle. | Web | 28. května 2011 v 20:01 | Reagovat

chci mít "psací střevo" jako ty. :D (říká se básnické že?:D ale ty píšeš.. takže no.. :D pohoda.. :D)

4 saya14 saya14 | E-mail | 29. května 2011 v 12:14 | Reagovat

[2]:uplne s tebou suhlasim :D ... to co urobila na konci Rose bolo dost hnusne od nej .. som zvedava co jej na to Cullenovi povedia :D

5 Tsumi Tsumi | 29. května 2011 v 20:57 | Reagovat

Ano ano, chceš nás opět zabít... nejen. že bych rozkouskovala Eda na miniaturní kousíčky už od jánevímjaké kapitoly, ale teď i Rose... doufám že je potká něco nemilého až budou spolu, třeba nějaký nemilý upír, co by je mile rozkouskoval místo mě.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama