BW - 40. kapitola

21. května 2011 v 15:22 | Ronnie ® |  Bloody world!
Ahojte!

Po dlhej prestávke, ktorú som si trošku urobila, pretože som jednak nebola doma a jednak nemala čas, som konečne prichystala nový diel. Dúfam, že sa tešíte :)


40. kapitola - Rada, schopnosti a Emmett v jednu noc!

Na algebre, čo je hodina po chémii, som sa konečne stretla s Alice. Vlastne, odchytila ma hneď na chodbe a vliekla ma cez celú chodbu ako nejakú bábiku. No hneď ako sa ma dotkla, mojou mysľou zase začali bežať obrazce, tak som ju pustila. Nebolo to vôbec príjemné, a preto som to neriešila.
Došli sme do našej triedy a posadili sa úplne dozadu. Celú hodinu sme sa bavili, rozoberali všetko, čo sme zameškali a snažili sa dávať aj pozor. Alice mi písala poznámky, dokonca aj sebe a pritom mi ešte rýchlo referovala, o čom boli tieto dni, ako sa hrozne cítila a ako s Jazzom všetkých poctivo ignorovali. Všetko stíhala.
"Bella sa cíti vinná, Rose sklamaná a Edward napálený. Teraz v našom byte panuje veľmi dusná atmosféra. Esme mala dlhý pohovor s Emmettom, nech sa láskavo uvedomí a nech konečne myslí aj na veci, na ktoré nikdy nemyslel. Nech je viac zodpovedný. Neviem, čo by sme robili, keby vás načapali a aj dneska to bolo o chlp!!" povedala a veľavýznamne sa na mňa pozrela.
"Nemôžem za to. Keď ma pobozká, strácam zábrany," povedala som a prestala som sa hrať s perom.
"No hej. Upír je upír," povedala pobavene a tlmene sa rozosmiala. "Keby si videla nás s Jazzom!"
"Dobre, živú predstavu mám!" povedala som dôrazne, aby sa teraz nezačala náhodou vykecávať o nejakých svojich "zážitkoch"!
"Dobre, dobre," usmiala sa a potom sa na mňa veľavýznamne pozrela. "Takže, čo sme sa to o tebe nedozvedeli. Ako to, že nestarneš?" spýtala sa a ja som si vzdychla.
"Ja neviem, spýtajte sa Maxa!" povedala som a kukla som sa na profesora. "Nič o tom neviem, ešte som nič nezistila a chvíľku to potrvá! Možno to ani nie je pravda, ale s Maxom to funguje!"
"Ten Max sa mi nepáči. Možno si z teba robí len srandu... ako vieš, že aj on je z rodiny Hunts?" spýtala sa podozrivo.
"Ukázal mi jeho schopnosť," podotkla som a nadšene sa na ňu kukla. "Vie hýbať vecami!"
"Teba to fascinuje?" spýtala sa a mierne sa zamračila. Nevšimla som si jej podozrenie a zmenu nálady.
"Áno, je to úžasné! Aj mi to ukazoval v lese a ja som sa síce najprv dosť zľakla, ale potom to bolo skvelé!"
"Aj Bella vie hýbať vecami pomocou svojho štítu... niekedy," podotkla a ja som sa prekvapila.
"Naozaj?" prikývla. "To je naozaj super! Jej štít by mohol byť veľmi dôležitý v boji," podotkla som zamyslene a v tom zazvonilo. Pozrela som sa na ňu milo a ona sa zdvihla.
"Na chodbe ťa zastaví mama, takže sa priprav!" povedala mi a široko sa na mňa usmiala.
"Super," vzdychla som si a pobalila si veci. "A nevieš, čo bude chcieť?" spýtala som sa jej, otočila sa, ale ona už bola preč. Nechápala som to, no rýchlo som sa spamätala a premýšľala cestou na ďalšiu hodinu. A mala pravdu, mama ma zastavila.
"Anette?" chytila ma za ruku a ja som sa dosť mykla, lebo bola za mnou. Otočila som sa na ňu so zdvihnutým obočím.
"Áno?"
"Dnes je Rada, mala by si tam byť. Pripravuje sa obhliadka okolia Utópie, lebo sa tu objavuje čoraz viac a viac upírov," oznámila a ja som si vzdychla.
"Musí to byť akurát dnes?" spýtala som sa, lebo som toho mala naozaj veľa. Mala som ísť s Maxom za múr, aby sme našli moju schopnosť a takisto som chcela ísť aj za Emmettom, a mám byť ešte aj na Rade?! Ale no táák!!
"Áno, musí to byť akurát dnes a budeš tam, mladá dáma!" povedala a nahla sa ku mne. "Keď si už teraz trošku iná, to neznamená, že sa vyčleníš od svojho života. Pokračuješ rovnako a si zástupkyňa obrany a bezpečnosti! Musíš tam byť!" šepkala mi a ja som nakoniec prikývla.
"Budem tam," povedala som a ufrflane som sa otočila na odchod na ďalšiu hodinu.

Bola večera a ja som ju do seba ládovala ako blázon. Počítali sa sekundy!! Nestíhala som a Rada sa začala pred piatimi minútami. Kto mal vedieť, že nemám ísť na večeru? Ale ja som bola naozaj taká hladná...
"Bože, Anette! Ukľudni sa!!" capla ma po hlave Kate a ja som sa na ňu s plnými ústami pozrela.
"Mhm... aahm... frggg... err...?"
"He?" zasmiala sa a Tyler sa na ma divne pozrel.
"Najprv dojedz a potom mudruj," povedal a ja som vyprskla do smiechu. Samozrejme, už som mala prázdne ústa.
"Nemala si byť už na Rade?" spýtal sa ma Max a znova vrátil do stavu rýchlosti a panikárenia. No ani som mu nestihla odpovedať, zacítila som sladkastú vôňu Cullenovcov dosť blízko pri mne. Hneď som sa na ten smer otočila a akurát si ku mne kľakol Emmett.
"Počúvaj ma, musím ti niečo povedať!" povedal a vôbec nevyzeral šťastne. Nemal na sebe tú svoju typickú masku zabávača.
"Čo?" spýtala som sa podozrivo a nahla som sa k nemu, aby nás nikto nepočul. Všetci natŕčali uši jedna radosť, lebo ma dnes prvýkrát videli, ako sa s Emmettom opäť bavím.
"Dnes ku mne príď a je mi jedno, kedy! Po Rade alebo neskôr, len prosím ťa príď. Musím ťa vidieť," povedal mi do ucha a ja som sa jemne usmiala. Takže, takto sa budeme potajomky dorozumievať? Tváriť sa, že je koniec sveta a pritom si dohadovať rande? Privolila som a veľmi rada.
"Ak je to také vážne, budem sa ponáhľať!" sľúbila som normálnym hlasom a jemu už teraz mykali kútiky úst v úsmeve, ktorý za všetkých okolností zadŕžal. Usmial sa, postavil a odkráčal preč.
"Čo chcel?" spýtala sa Kate zvedavo.
"Odkedy sa bavíte?" spýtal sa dotknuto Tyler a ja som sa zasmiala.
"Musím už ísť, Rada sa začala a ja tam nesmiem chýbať," vykrútila som sa z toho a išla som zaniesť jedlo. Rýchlym krokom som dorazila na zasadnutie Rady a vstúpila som tam dosť hlučne. Rozrazila so dvere a ocitla som sa pred 15 ľuďmi.
"Prepáčte, že meškám," usmiala som sa nevinne a predseda Rady - pán Gretsch - len prikývol a ja som si teda rýchlo sadla.
"Čo som zmeškala?" pošepla som Carlislovi, pri ktorom som sedela.
"Nič dôležité... zatiaľ ešte nič nezačal. Čakali sme na teba," žmurkol na mňa a ja som sa spokojne usmiala. Aspoň že to!
"Takže, sme tu už konečne všetci?" spýtal sa Gretsch a pri slove konečne na mňa zamračene pozrel. Sklopila som previnilo zrak a kajala sa. Nemala som ísť na tú večeru... teraz mám nahnevaného predsedu!
"Vieme, že minule boli naši Strážci na misii, ale teraz máme naliehavú situáciu. V našom okolí sa vyskytli už dvaja upíri a to je viac ako za posledné dva mesiace. Nestávalo sa to často," povedal a ja som sa začervenala. V našom okolí bol len jeden upír - no ani ten tu nemal čo robiť!
"Podľa štatistík už upírov v našom okolí nemôže byť veľa - vlastne, nemali by tu byť žiadni! Jedine takí, ktorí len kolonizujú a premiestňujú sa, aby hľadali ešte nejakých ľudí! A možno našli nejakú stopu k nám," povedal zástupca sociálnych vecí.
"To nie je možné! Okolie je zabezpečené a vedeli by sme o každom pohybe," povedal Mikov otec.
"Aj keď majú upíri dosť silné zmysly a vyvinutý čuch, až z toľkých kilometrov by nás nedokázali zachytiť! Vedeli by sme o tom," povedal Carlisle.
"Takže mi tu tvrdíte, že na konci tretieho sektora okolo Utópie by nás už žiadny upír nedokázal zachytiť?" overoval si predseda.
"Presne tak."
"Dobre, to je skvelá správa!" prikývol aj predseda a pozrel sa na mňa. "Kde si ty zabila toho upíra?"
"Prvého som zabila medzi prvým a druhým sektorom," povedala som. "Neviem, ako sa tam dostal, ale bol sám a ja som na nič nečakala!"
"A druhého?"
"Eh... podobne," vykrúcala som sa a Carlisla sa na mňa podozrivo pozrel. Asi si ešte nedomyslel to najhlavnejšie - toto som si vymyslela.
"Asi boli v skupinke - dvojčlenná sa dosť často vyskytuje," povedal Carlisle a ja som sa trošku uvoľnila. Asi budem mať čo potom vysvetľovať.
"Ale aj tak treba prehliadnuť okolie. Naraz, aby sme nenatrafili na nejakého upíra, ktorý by sa dostal dosť blízko a ktorý by nás prezradil," rozhodol po chvíľke ticha Gretsch a ja som sa na neho pozrela.
"Ako naraz?" spýtala som sa.
"Hliadky - večer, kedy majú strážiť mesto! Pripravíte sa všetci na nedeľu a naraz vyrazíte z mesta rozdielnymi smermi a prezriete celé okolie!"
"Ale to potom nikto nezostane v Utópii," namietla som.
"Je to dosť riskantné, pán predseda!" súhlasil so mnou pán Newton.
"Ak máte inú taktiku, prosím! Som samé ucho," povedal a my sme všetci úpenlivo rozmýšľali. "Myslel som si! V nedeľu po akcii očakávam výsledky! S Cullenovcami samozrejme počítam!"
"Samozrejme," prikývol Carlisle a sklopil oči. Pozerala som sa na Gretscha dosť ostro a chcela som, aby to videl. Toto nie je dobrý nápad!!

. . .

"Ako to chce spraviť? Veď ani nemá dostatok strážcov! Koľko vás je vlastne?" spýtal sa ma Max a ja som si vzdychla. Sedeli sme medzi prvým a druhým sektorom na jednej malej lúčke a rozprávali sme sa. Len pred 5 minútami sme sa sem potajomky dostali. Keby niekto zistil, že sa len tak pohybujeme za múrom - bolo by veľmi zle a ja by som dostala poriadny výprask a teraz nemyslím len slovný!
"Ja, Mike, Jess, Tyler, Cullenovci a ešte niekoľko starších jedincov, no oni by radšej mali zostať tu," povedala som.
"Prečo?"
"Už neboli dlho za bránami. Chodíme len my mladší," pokrčila som plecami a tuho rozmýšľala. "Nie je nás veľa. Keď všetci odídeme z mesta a niekto na nás zaútočí, niečo sa môže stať a Utópia môže padnúť!"
"Ale to je len domnienka! Nemusí sa to stať," povedal Max a pretočil očami.
"Max!" zavrčala som a on zdvihol obranne ruky.
"Dobre, dobre! Keď chceš, môžem dávať tú noc pozor a pomáhať, keby sa niečo stalo! Ale nikto sa nesmie dozvedieť, že ovládam nejakú schopnosť," navrhol a ja som sa na neho pozrela.
"To by si naozaj urobil?" spýtala som sa a on prikývol.
"Jasné, jednu noc to zvládnem!"
"Ďakujem ti! Aspoň sa nebudem musieť trápiť nad mestom," natešila som sa a silno ho objala. Aj on ma pevne objal a zaboril si hlavu do mojich vlasov. A mne v tom momente začala telom prúdiť cudzia energia, ktorá nebola moja a ani som ju nepoznala. Rýchlo som sa od neho odtiahla a on zalapal po dychu.
"Anette, ty máš zelené oči!" vysúkal zo seba a ja som sa zľakla.
"Čože?" spýtala som sa panicky a snažila som sa postaviť.
"Máš moje zelené oči, keď hýbem vecami. Ty si mi zobrala moc!" povedal a pokúšal sa niečím pohnúť. Vedel, ale v malom množstve! Nie tak rýchlo alebo pevne ako predtým!
"Nezobrala som ti moc," zakrútila som hlavou.
"Skús niečím pohnúť," povedal a ja som hneď švihla rukou k jednému stromu, ktorého koruna sa dosť rozviala a jeho listy padli dole.
"No páni," vydýchol a ja som sa na neho ohúrene pozrela. "A teraz už nemáš tie oči! Skús niečím teraz pohnúť," vyzval ma a ja som švihla rukou k jednému kameňu. Nič sa nestalo.
"No páni," vydýchol znova a sadol si na zem. Pozerala som sa na neho zmätene a nechápala ničomu.
"Čo je?" nevydržala som už, lebo bol dosť dlho ticho!
"Neviem to naisto, ale mám taký pocit, že asi máš schopnosť brať iným bytostiam schopnosti!" povedal a ja som zalapala po dychu.
"To nie," zakrútila som hlavou.
"Len si na niečo spomeň! Nestalo sa v blízkej dobe niečo, čo sa nestávalo často?" spýtal sa a ja som sa zamyslela.
"Vlastne, vždy keď sa dotknem Alice, prebehne mnou nejaký obrazec alebo príbeh! Mohla by to byť jej vízia?" spýtala som sa a on nadšene prikývol.
"Áno, teraz som si už istý! Je to tak! Berieš iným schopnosti," vyhlásil a nadšene sa postavil. Chytil ma za ruku a ja som sa zhlboka nadýchla. Zavrela som oči a prebehla mnou cudzia energia.
"Toto vôbec nie je vtipné," vyhlásila som, keď som oči znova otvorila a on sa usmial, čo znamenalo len jedno. Mal pravdu a ja som mala teraz zelené oči. Jedným prstom som zdvihla kameň a hodila ho po ňom, no on ho odrazil druhým.
"Úžasné," vydýchol a ja som sa zasmiala. Až teraz som si spomenula na tie Emmettove reči, keď sme sa milovali, že sa cíti ako človek. Brala som mu upírske schopnosti!
"Mohla by som brať upírovi aj jeho upírske schopnosti, pokiaľ nemá dar?" overovala som si a on prikývol.
"Podľa mňa hej. Ale nie som si istý. Musíš na to prísť sama," usmial sa na mňa a ja som prikývla.
"Dobre. Vrátime sa? Ešte musím niečo zariadiť," povedala som a on prikývol.
"Áno, som unavený!" súhlasil a spolu sme sa vybrali bezpečnou cestou naspäť do Utópie. Prešli sme prvým sektorom bez komplikácii, pomohla som Maxovi preliezť múr a potom sme sa nenápadne pohybovali do školy.
"Anette! Niečo ma napadlo," povedal zrazu potichu Max a ja som sa na neho pozrela. "Ak berieš schopnosti, berieš aj životnú energiu! Pri upíroch berieš len asi ich vlastnosti a zmysly, no pri ľuďoch to môže byť naopak. A mohla by si ich aj zabiť, tak sa pre istotu vyhýbaj ich kontaktu!" upozornil ma a ja som sa zastavila.
"To sa akože už nikdy nemám nikoho dotknúť?"
"Nie človeka. Nevieme to naisto. Skús to overiť, ale nikoho nezabi!" povedal a akurát sme sa zastavili na druhom poschodí.
"Pokúsim sa, ale neverím tomu veľmi! Dobrú noc," povedala som a otočila som sa na odchod.
"Anette?" zavolal na mňa ešte a ja som sa na neho otočila. "Nechceš ísť ku mne? Môžeme si pustiť nejaký film," navrhol a ja som sa milo usmiala.
"Ďakujem, ale ešte niečo musím naozaj zariadiť. Možno inokedy," usmiala som sa a odišla. Vyšliapala som si na tretie poschodie a už ma v Cullenovskej chodbe čakali otvorené dvere do ich bytu a v nich stál Emmett s Alice.
"Takže si našla svoju schopnosť?" spýtala sa Alice nadšene.
"Takže by si si chcela vyjsť na rande s Maxom?" spýtal sa zase Emmett s rukami založenými na hrudi a ja som nasucho preglgla.
"Cítim sa ako na výsluchu!" vzdychla som si a prešla do ich bytu.

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 21. května 2011 v 15:52 | Reagovat

už som čakala na ďalší dielik, dosť netrpezlivo... no vyplatilo sa! To s tým, že odoberá schopnosti ma napadlo, no nebola som si istá... Dobre ty! Vymyslela si opäť niečo čo pozmení trochu dej... :D

2 Tsumi Tsumi | 21. května 2011 v 21:48 | Reagovat

Haháááá, dokonalost!! Nemám, co jiného dodat, je to skvělé jako vždy!! :-D  :-D Líbí se mi její dar... měla bych dokonalej plán na Edu... (už zase morbidní, ještě pořád jsem na něj naštvaná :D)

3 Tery a Katha-chan .::píše Tery::. Tery a Katha-chan .::píše Tery::. | Web | 22. května 2011 v 11:19 | Reagovat

na blogu je zadání soutěže :) tak se koukni

4 Sabaku_no_Pepuu & Lucka_Nara tvoje lovujuce SB Sabaku_no_Pepuu & Lucka_Nara tvoje lovujuce SB | E-mail | Web | 22. května 2011 v 14:47 | Reagovat

nechces a vimenit?? aj ja cchem vedet tak uzasne putavo pisat!!!! uplne dokonale!!! proste talnet na N-tu!!!! Ronnie zboznujem ta!!! :3

5 moira moira | Web | 23. května 2011 v 13:41 | Reagovat

konec byl úžasný, emmett žárlí.. :D

6 Andy Ryan Andy Ryan | Web | 26. srpna 2011 v 12:52 | Reagovat

žárlivý emmett se mi sice líbí, ale ta její moc...hmmmm...trochu z toho mám špatný pocit, aby neudělala z emmetta člověka :P Ale je to super nápad! určitě to vyřešíš dobře! ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama