16. kapitola - Cesta...

23. srpna 2010 v 15:48 | Ronnie ® |  Náhoda? Nie. OSUD!!!
denbjf
Ahoy všetci!

Viem, že som vravela, že nebudem chvíľku pridávať nové diely Osudu, ale keďže som teraz napísala dosť veľa častí, aspoň aby som bola kúsok dopredu a mám celkom dobrú náladu vďaka jednému filmu, tak som sa rozhodla, že vás nebudem trápiť a pridám novú časť! :)

Užite si ju :)


16. kapitola - Cesta...

Ale no ták! To musia všetci baliť práve Kellana?

Akurát sme prechádzali hranicou z Pennsylvánie do Ohaia a čakali sme v riadnej fronte. Mali sme pustený Jayov výber a ja som už hodnú chvíľu spievala s jeho najobľúbenejšími spevákmi. Kellan sa na mne smial, podchvíľou strhával volant do strán a spieval so mnou. Musela som uznať, že jeho spev vôbec neznel falošne a už po pár minútach som ho doslova zbožňovala. Ani jeden z nich si nespomenul na náš malý výpadok v uliciach New Yorku a ja som im za to bola nesmierne vďačná.
Na kolenách, ktoré boli mimoriadne dole a nie vyložené na palubovke auta, som mala pripravené naše pasy a občianske preukazy, aby nás mohli hladko pustiť do Ohaia. Kellan sa na mňa usmieval, pri tom si spieval pesničku od Blondie a ja som nemohla od neho spustiť zrak. Nahmatala som si kolu, ktorú som ešte stále nemala vypitú a usrkla som si z nej.
"Daj aj mne," načiahol sa za ňou Kellan a ja som mu ju podala, ale potom rýchlo odsunula, aby na ňu nedočiahol.
"Za čo?" zaškerila som sa a posunula k nemu.
"Čo by si už len ty chcela," uškrnul sa a nahol sa ku mne. Pobozkal ma, s jednou rukou stále na volante a druhou hmatal po mojej ruke kolu, ktorú si nakoniec aj tak zobral. Mierne sa odtiahol a do úst si vložil slamku z koly.
"Dávaj pozor na cestu, Kellan!" kopol ho do sedadla Jay. On sa otočil a vyplazil mu jazyk. Ja som sa len zasmiala a obrátila sa na tých dvoch dozadu.
"Ako sa máte?" spýtala som sa s úškrnom. Jay ležal na sedadlách s hlavou na Ashiných kolenách a Ash sa rozvaľovala na jednom sedadle.
"Unavene, ale zato pobavene!" usmiala sa Ash. "Dosť sa zabávame na vás!" dodala.
"Na nás? A čo robíme?" spýtala som sa prekvapene.
"Spievate," povedal jednoducho Jay a obrátil si hlavu k Ashinmu brušku.
"No a? Aspoň niekto sa tu zabáva," zasmiala som sa a zase sa otočila dopredu. Akurát sme vchádzali medzi také dva... stánky? Pokladnice? Malé budovy? Nazvite si to čím chcete, proste ku Kellanovi vykročil jeden strážnik a vypýtal si pasy. Ja som mu ich podala s nevinným ksichtom. Nikdy neviem, ako sa mám tváriť pri prehliadke. Som nevinná ako muška a pritom sa cítim, ako keby som niečo vyviedla. Skontroloval nás všetkých pohľadom, potom Kellan zaplatil mýto na diaľnicu a mohli sme ísť.
"To by sme mali," zašomral si Kellan popod nos a kútikom oka pozrel po mne. Pýtate sa, ako som to mohla vidieť? Hold, pozerala som sa na neho.
Po pár metroch za hranicou zastavil na jednom malom odpočívadle, kde neparkovalo ani jedno auto a s veľkým nádychom sa na mňa pozrel.
"Dobre, dovolím ti riadiť cez Ohaio, ale musíš mi teraz na mieste odprisahať, že keď poviem, aby si zabočila alebo zastavila, tak to urobíš! Jasné?" spýtal sa ma smrteľne vážne a ja som to nevydržala a rozosmiala sa.
"Ale no ták, je to len jeden štát, zlatko. Mám vodičák, nič sa nestane! Budem dávať stopercentný pozor a tvojmu autíčku sa nič nestane," povedala som úprimne a potom som šťastne vyskočila z auta a zamierila k dverám šoféra. Kellan z nich vyliezol a ja som sa už hrabala dovnútra.
"Stále sa mi to nepozdáva," povedal nesúhlasne a vnútri sa už začala rehotať aj Ashley.
"Nič sa mu nestane, spoľahni sa!" usmiala som sa na neho a stisla mu ruku.
"Bože, Andy! Ja sa nebojím o auto! Tomu sa nič nestane ani keď havarujeme, ale to by mi aj tak bolo jedno. Hlavne aby sa vám nič nestalo! Nič nestalo tebe," povedal a ja som sa na neho usmiala. Prišla som k nemu a krátko ho pobozkala.
"Dám si pozor," usmiala som sa a jeho aspoň na krátku chvíľu upokojila. Potom som rýchlo naskočila do auta, aby si to ešte nerozmyslel. Nasadol aj on a dramaticky sa pripútal. Len som pretočila očami a naštartovala.
"Okej, ľudia! Keby sa niečo stalo, milujem vás!" povedala som a dupla na plyn!

***

Nebolo to vôbec také strašné! Pustila som si jednu totálne crazy pesničku a pritom riadila auto. Spievala som si nahlas, trošku mykala telom do rytmu piesne a pritom sa s úsmevom ešte aj otáčala za Kellanom, ktorý bol zo mňa prvú polhodinu doslova na nervy, ale potom sa zázračne upokojil a vychutnával si so mnou našu jazdu. Už aj Jack vzadu sa prebral a spieval so mnou do rytmu. A o pár minút spievali všetci účastníci auta a všetci do jedného sme mali dobrú náladu.
Takže, takto ubehla moja jazda Ohaiom. Kellan mi dovolil ešte prejsť tých pár kilometrov, ktoré sme prešli Indianou. Nepýtajte sa ma, prečo sme išli ešte aj cez Indianu, lebo ani ja som to nevedela, ale GPS je nadovšetko!!
Ale potom ma Kellan s milým ksichtom a ešte milšími slovami doslova donútil zastaviť a prenechať jeho auto jeho bezpečným rukám.
"Konečne spolu, miláčik!" pohladil volant so zasneným výrazom a ja som sa začala na ňom rehotať ako blázon.
"To si mne nikdy nepovedal," povedala som dotknuto a on sa len uškrnul a naštartoval. Odmietala som sa s ním baviť niekoľko minút, ale keď už začal odprosovať zúfalými slovami, tak som sa predsa len podvolila.
Cesta už netrvala dlho. Cestovali sme len nejaké dve hodiny až kým sme neprišli do mestečka South Haven. Mestečko to síce nebolo, bolo to riadne mesto, ale aj tak nebolo také veľké ako napríklad Jacksonville alebo New York.
Zastavili sme sa na predčasnú večeru v nejakej malej prítulnej reštaurácii a hneď, ako sme si sadli, sa k nám dovalila jedna čašníčka s výstrihom dobre že nie až po pupok a vyslovene flirtovne sa zatvárila. A obrátila sa rovno na Kellana.
"Dobrý deň, vítam vás u nás v reštaurácii Zlatá ľalia. Nech sa páči, tu je naše menu," povedala s nádherne hnusným úsmevom a podala nám štyri hrubé knižky - menu! Pritom sa však stihla ešte nepatrne zohnúť a odhaliť nám svoje bujné poprsie.
S nevinným úsmevom som sa nahla k stolu a celou silou stupila Kellanovi na nohu, len aby som mu pripomenula, kde sa má pozerať. Tvárou mu prebleskol mierne bolestný výraz a pohľad sklopil pohľad ku knihe s ponukou.
"Čo si dáte?" spýtala som sa nevrlo a pritom doslova zabíjala očným kontaktom pečené kurča na obrázku. Jay sa pobavene zasmial, ale Ash ho uzemnila len jediným pohľadom, ale aj Kellanovi začali mykať kútiky úst.
"Čo tak peknú babu na severovýchode?" povedal vtipne Jay a Kellan sa už začal smiať na plné kolo. Mne, ani Ash však do smiechu nebolo. Položila som odmerane menu na stôl a hnusne zagánila na Jaya.
"Tak peknú babu, hej?" povedala Ash a po prvýkrát za tieto skvelé dni sa neusmievala.
"Ale no ták, robil som si srandu!" usmial sa na ňu Jay a ja som si podráždene odfrkla.
"Neviem, čo by ste robili, keby nás tu chcel nejaký perfektne vyzerajúci chlap zbaliť!" povedala som veľavýznamne a uškrnula som sa na Kellana.
"Nič, pretože by si sa nedala," povedal pokojne Kellan a rýchlo sa nahol ku mne. Priložil pery k môjmu uchu a s úsmevom mi niečo šepkal. "Lebo pre teba som jedine ja ten najviac dokonalý! A mimochodom, nikto nie je pre mňa viac sexy ako ty, drobček! Nemusíš na nikoho žiarliť," zašepkal mi a ruku mi položil na druhý bok od neho. Zasmiala som sa.
"Tak sexy, hej?" šepla som mu a otočila sa k nemu. Neodpovedal mi, len sa pobavene uškrnul a nežne ma pobozkal. Nechala som ho tak, veď každý chlap má svoje slabé chvíľky a neodolá odkrytej časti ženy, aj keď s ňou nechodí! Večná smola báb.
Založila som si vlasy za ucho a vložila sa do bozku. Kellan sa očividne potešil, lebo si ma tou rukou na mojom boku pritiahol bližšie k sebe.
"Tak, čo si dáme?" spýtal sa Jay Ashley. Počula som ich, aj keď som ich veľmi nevnímala.
"Mne je to jedno," odfrkla a Jay sa pobavene zasmial.
"Ash, no ták! Robil som si len srandu, naozaj si myslíš, že by ma od teba dokázala odtiahnuť takáto pipka?" spýtal sa pobavene.
"Nie, ale..." začala, no on ju stopol.
"Žiadne ale. Moje oči sú len pre teba," usmial sa a krátko bolo ticho, takže som usúdila, že ju pobozkal. Takže, to by sme mali.
Odtiahla som sa od Kellana a pozrela som sa na všetkých.
"Tak, čo si objednáme?" spýtala som sa už normálne a otvorila som si pred sebou to menu. Kellan sa posunul ku mne, hlavu si položil na moje plece a pozeral so mnou ponuku.
"A objednávame si už normálne večeru, alebo budeme ešte jesť aj tam?" spýtala sa Ash a hodila očkom po mne.
"Mňa sa nepýtaj, ja som tam v živote nebola a v živote som toho Billyho nevidela," zasmiala som sa.
"Dneska si máme zohnať všetci niečo sami, od zajtra preberie vedenie on," povedal Jay a ja som sa na neho kukla.
"Ako preberie vedenie?"
"Je povestný tým, že stále robí len grilovacie párty a vždy má nakúpeného jedla pre tisíc ľudí. Je to maniak," povedal pobavene a ja som sa uškrnula. Mám sa na čo tešiť, ak nepriberiem aspoň 5 kíl, tak potom je niečo zle s mojím metabolizmom.
"Bude to super, uvidíš," povedal Kellan a ja som s úsmevom prikývla.
"Ale čo si objednáme?" spýtala som sa ešte raz a my sme sa pustili do filozofovania, čo všetko si objednáme.
Nakoniec, po veľmi dlhej debate ohľadom jedla, sme si každý jeden objednali (ako vždy) niečo iné, na pitie každý niečo iné a samozrejme, neohrdli sme ani dezertom a lá zmrzlina, samozrejme, nikto si nevybral rovnakú. Čašníčka už len poctivo zapisovala všetko, čo jej Ash diktovala a pritom vrhala na nás zarazené a prekvapené výrazy. Chúďa dievča, to má za to, že nosí také výstrihy.
"Tak, som zvedavý, kedy to donesie," podotkol Jay a díval sa zamračene za ňou. Tá čašníčka sa totiž ešte zastavila pri jednom stole a vypisovala ďalšiu objednávku. Jay neznáša, keď musí niekde čakať ako normálny smrteľník.
"Nedáme jej prepitné, ak bude mať meškanie," povedal Kellan a ja som sa zasmiala.
"Vy by ste mali dávať každému na ulici prepitné," povedala som a on sa tentoraz zasmial.
"A to už prečo?"
"Lebo ste hviezdy, zarábate horibilné sumy a musíte pomáhať okolitým ľuďom, aby nezbankrotovali," usmiala som sa nevinne a on sa znovu zasmial.
"A čo to má spoločné s nami?" spýtal sa pobavene Jay.
"Moje nervy, to sa týka nás všetkých!" povedala som ako pravá greenpeacáčka a všetci sme sa rozosmiali.
Netrvalo dlho a čašníčka nám už začala prinášať jedlo. Jay napokon uznal, že sú tu dosť rýchly a vôbec sa nehneval ani na to, že mu namiesto pikantnej omáčky dali extra štipľavú.
"No, ale ochutnaj to! To je naozaj extrém," smial sa Jay a už do seba lial tretí pohár koly. Ash ako veľká hrdinka namočila prst do tej omáčky a oblizla ho. V tom momente vykulila oči a začala rozhadzovať rukami ako nejaká celosvetová rečníčka.
"Vodu, vodu," chrlila ako narkoman, čo sa snaží dostať k svojej injekcii. Zasmiala som sa a podala jej pohár s vodou, ktorú vypila na jeden šup.
"Asi by ste ich mali za to zažalovať," zasmial sa Kellan a nabral si na vidličku svoje mäso.
"Nebuď taký pohodlný a ochutnaj to!" vyzval ho Jay a vyškieral sa na celú reštauráciu.
"Ukáž," nahol sa cez stôl a dal si na svoju vidličku, kde mal zapichnuté mäso ešte aj Jackovu omáčku a potom si ju vložil do úst. Všetci sme na neho ticho hľadeli kým on prežúval a so zatajeným dychom sme čakali, čo povie.
"Nie je to až také strašné," povedal a napil sa vody. "Chce to len vodu," dodal a ja som sa začala smiať. Jack vyvalil na neho oči aj s Ash a hubu mali dokorán otvorenú. A ja som sa len rozvalená na sedačke držala za brucho a smiala.
"Ja nemôžem," koktala som a pritom sa smiala. Keď sa na mňa pozrel Kellan, vyprskol a začal sa smiať ešte aj on.
"Vy ste hrozní!" obvinila nás pobavene Ashley a začala jesť svoju porciu.
"Ja za to nemôžem, že mi to nič nerobí," zaškeril sa Kellan.
"No hej, máš nejaké divné chuťové kanáliky," podotkol Jay a pozrel sa na mňa. "Héj, tuto náš maskot ešte neochutnal!" uškrnul sa a všetci sa na mňa pozreli.
"Ho ho ho, mne to určite spôsobí zápal slizníc," vykrúcala som sa, ale Jay len krútil hlavou.
"Keď poriadne, tak všetci," povedal a ja som nad tou vetou len zdvihla obočie.
"Nerozoberaj," mávol rukou a nabral na svoju lyžičku trošku tej omáčky. Potom sa na mňa diabolsky pozrel a Ash sa začala smiať ako najatá.
"Kellan, ak sú ti moje ústa drahé, tak niečo urob!" pozrela som sa na svojho priateľa a ten len bez slova na mňa pobavene hľadel a chcel určite vedieť, ako zareagujem.
"Kellan!" povedala som už zúfalo, lebo Jay sa približoval.
"Nebude to až také zlé, všetci si tým raz musia prejsť," povedal a objal ma okolo ramien, aby ma držal a aby som neušla. Zradca!
"Jack, ja ťa varujem! Dokážem byť veľmi zlá, keď sa nahnevám," upozornila som ho, ale už to bolo jedno. Vopchal mi tú lyžičku do pusy a všetci napäto čakali, čo spravím. Prehltla som to a krkom sa mi rozšírila taká pálivá chuť, že som len vyprskla nasucho a hľadala niečo, čoho by som sa mohla napiť. Schmatla som Kellanovu vodu a dúškom sa napila. Všetci sa rozosmiali a ja som sa len dusila a hltala vodu.
"To bolo hnusné, oni nás chcú určite otráviť," šomrala som medzi prestávkami, keď som do seba hádzala vodu.
"Keď už, tak len Jacka, ale teraz nás otrávil aj on," spresnil Kellan a ja som sa na neho pozrela.
"No hej, takže nás teraz chcel otráviť aj Jack," povedala som a Kellan prikývol. Dramaticky sme sa otočili na Jacka, ktorý na nás vysolil dokonalý kukuč nechápavosti a Ash sa zase rozosmiala.
"Hej, ja som v tom nevinne. Keď padneme, tak všetci!" povedal a obranne zdvihol ruky. Zasmiala som sa a napichla na vidličku jeden kúsok kuracieho mäsa.
"Andy, ješ ty vôbec niečo iné, okrem kuracieho mäsa?" spýtal sa zrazu Jay po chvíľke, kedy sme sa všetci sústreďovali na jedenie.
"Mhm, ani nie," zakrútila som hlavou a usmiala som sa. "Prečo?"
"JA neviem, lebo som ťa napríklad nikdy nevidel jesť steaky alebo bravčové," podotkol a zase si niečo vopchal do úst, pritom zažmúril oči nad tou omáčkou a hrdinsky prehltol.
"No, keď nemusím, tak to nejem," povedala som.
"A čo budeš potom jesť u Billyho? On bude väčšinou stále vyrábať steaky na rôzne spôsoby," povedal a ja som sa zasmiala.
"Pozri, nepovedala som, že to nejem. Len sa tomu vyhýbam, ak mám možnosť výberu. Keď budem taká hladná, že nič iné nebudeme mať, tak zjem aj steaky a neboj sa, nevyvraciam ich do záchodu," pretočila som oči a on sa zasmial.
"Kellan, ty to budeš mať v budúcnosti dosť ťažké, keď si budete vyberať jedlo pri nedeľných večeroch," podotkol a Kellan sa zasmial.
"Ja sa viem prispôsobiť," usmial sa a drgol do mňa lakťom. "A okrem toho, raz mi zjedla polovicu steaku a to sme ešte ani neboli spolu, takže nie som si istý, či je typická kuracožrútka!" povedal a my sme sa zasmiali.
"Ďík za podporu," povedala som sarkasticky a dala mu pusu na rameno.
"Myslíte, že tam bude veľa ľudí? Billy je toho schopný," podotkla Ash a oprela sa o operadlo. Ona už dojedla, je rýchla.
"Podľa mňa bude, ale len takí pohoďáci, ako my!" prikývol Jay.
"Hovoril mi, že tam príde aj jeho kamoška, ktorá učí malé dievčatá tancovať. Už si viem predstaviť, aké budeme mať večery," podotkol Kellan a tiež sa oprel, lebo dojedol. Teraz to už bolo len na mne a Jayovi, ktorý však o minútu a niečo tiež dojedol.
"Takže budeme po večeroch prežívať nejaké tanečné kreácie?" spýtala som sa s plnými ústami.
"To sa dosť podobá Billymu!" prikývla Ash a ja som sa zasmiala.
"Mám sa na čo tešiť," usmiala som sa a rýchlo dojedala. O chvíľku som už bola hotová a medzitým, ako som ja dojedala posledné sústo, tak Kellan zavolal čašníčku a vypýtal si účet. Myslela som si, že sa budeme aspoň skladať alebo čo, ale on len proste vytiahol jednu stodolárovku (!) a zaplatil. Hrdinsky som sa snažila ukľudniť, aby som nepokazila našu dobrú náladu, ale vadilo mi to!
Vadí mi, že platí za mňa veci, jedlo a všetko, čomu nedokážem zabrániť. Nie som na to zvyknutá, hlavne nie u chlapov. Rodičov ešte chápem a Ashley takisto, lebo je to moja naj kamoška a aj ja som jej veľa vecí kupovala, keď sme spolu ešte ako mladšie chodili nakupovať. Ale u chlapov na to nie som zvyknutá. Ja viem, že by sa to malo, ale proste mne to nesedí. Keď som chodila s Tomom, tak on mi nikdy nič nekupoval, možno tak darčeky na narodeniny alebo niečo podobné. Nikdy nie jedlo, lebo to sme vždy chodili s jeho kamošmi a kamoškami a všetci sme sa skladali. Bolo to riadne odveci a mne sa to ľúbilo. Aspoň sme si boli všetci rovní. Lenže teraz je tu Kellan, kapitola sama o sebe! S ním je všetko iné. S ním je všetko nanovo, s ním sa cítim úplne inak ako s Tomom. To s Kellanom sa cítim rovnocenná, nie s Tomom. Kellan ma rozmaznáva, Kellan ma obdarúva a stále je pri mne, len aby som bola rada a on ma robí šťastnou. Vadí mi síce, že mi všetko platí, ale pri večerách a reštauráciách rôzneho druhu to prekonám. Šaty si aj tak kupujem sama a peniaze nechávam Ash, nech mu ich nenápadne vracia. Ešte na to zatiaľ neprišiel. Bod pre mňa! Len to stačí prelúsknuť...
Potom sme celý prepchaní išli naspäť k autu a ešte stále nebol večer. Bolo asi niečo okolo šiestej, takže Jay mal naozaj pravdu, keď hovoril, že prídeme okolo večera. Kellan teraz naťukal niečo do GPS a naštartoval. Trošku pomalšie sme teraz išli, lebo sme hľadali cestu, ale vôbec to nebolo ťažké. Zistilo sa totiž, že ten tajomný Billy vlastný malinký penzión, kde máme stráviť týždeň. Stiahla som si úplne okienko a pozerala, kade ideme. Náhle sme zahli z hlavnej cesty na nejakú poľnú, ktorá bola však vo veľmi zachovalom a dobrom stave. Nášmu autu sa nemohlo nič stať, neboli tu žiadne hrbolčeky, ani jamy. A zrazu sme sa ocitli uprostred veľkého slnečnicového poľa. Vyrovnala som sa a vyklonila som sa cez okienko. Ešte nebola tma, ale už sa blížil večer a s ním aj západ slnka. K tým slnečnicám to neuveriteľne ladilo a bol to úžasný pohľad. Boli krásne veľké, krásne žlté a riadne vysoké.
slnečnicové pole

"To je nádherné," vydýchla som a pohľadom chcela zachytiť všetky slnečnice. Vlasy mi príjemne viali vo vetre a tak ich rozfúkali na všetky strany. Vedľa mňa vzadu sa tiež spustilo okienko a vyklonila sa aj Ashley. Nádherne ju osvietilo svetlo a jej tmavé vlasy teraz pôsobili neuveriteľne svetlo. Moje museli vyzerať riadne červeno!
"Naozaj je to krásne," usmiala sa aj ona a rukou sa dotkla jednej slnečnice, okolo ktorej sme autom prešli.
"Milujem slnečnice," povedala som s úsmevom a založila si prameň vlasov za ucho.
hory
"Sú krásne, myslím, že sem potom cez týždeň niekedy môžeme skočiť a pár si uchmatnúť," navrhla a ja som s úsmevom prikývla.
"To by som bola rada," šepla som a znova sa zahľadela na tú krásu. Blížili sme sa už k ďalším stromom a teda sme obe zaliezli naspäť do auta. Ja som však stále nechala otvorené okienko a oprela som sa rukami o dvere a položila si na ruky hlavu. Pozerala som sa do korún stromov, na ich kmene a potom aj na jazero, ktoré sa nám postupne odkrývalo. Bolo veľké, naozaj veľké! Videla som len jeden breh na našej strane, ten druhý som nemala ako vidieť.
Nepatrne som sa pre seba usmiala a zase očami skúmala celý povrch jazera, ktoré sa rozprestieralo pred nami. Bolo tu krásne. Na hladine jazera sa odzrkadľovala celá scenéria hôr a stromov, ktoré nás obklopovali. A potom som pred nami uvidela penzión, ktorý sem parádne zapadal. Bol ešte malinký, lebo bol ďaleko, ale nie veľmi. Aj z tadeto som videla, akú mal krásnu fasádu - akoby by bol celý z dreva. Keby tu bol požiar, penzión by určite padol prvý! Pred ním bolo malinké parkovisko s piatimi autami dosť drahých značiek a za ním bol veľký zraz pokoseného trávnika. Dole bola velikánska lúka s pár kameňmi a za ňou sa rysoval najbližší breh jazera. Tá lúka bola akoby rozdelená do dvoch častí. Jedna bola mierne pokosená a bolo na nej uložených pár drevených stoličiek a stolov, dokonca aj krb a okolo neho stole na grilovanie.
Druhá časť bola dokonale zarastená, videla som na nej aj púpavy a ešte nejaké žlté kvety, na tejto strane boli tie kamene, na ktorých sa dalo určite sedieť a ďalej lúka plynule prechádzala do lesa.
Bolo tu krásne, nikdy som si nepredstavovala, že by som sa sem mohla dostať. Tipujem tento týždeň na najlepší môjho života!
jazero!


A ešte som vám dala nejaké tie obrázky, ktoré by aspoň trošku mohli znázorňovať prostredie, kam prišli! :) všetky obrázky sú od - kkart



Ronnie
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sparry sparry | 23. srpna 2010 v 17:12 | Reagovat

hmm super kapča, a ďakujem, že si ju už dala dnes, si mi tým rozjasnila tento slnečný deň :-D  Už sa teším na ďalšiu a inak pekné opisy prostredia ;-)

2 Aiko Aiko | Web | 23. srpna 2010 v 17:38 | Reagovat

Ten opis prostredia to bolo niečo úžasné. Chcela by som nejaké také miesto naozaj vedieť ;-) A tá omáčka :-! no ale smiala som sa na tom riadne :-D

3 Ronnie Ronnie | Web | 23. srpna 2010 v 21:08 | Reagovat

[1]: vôbec nemáš začo, rada rozjasňujem dni, aj keď sú slnečné :-D  ;-)

[2]: a tiež by som tú omáčku nejzedla, ani keby ju do mňa hustili všetci moji priateľia!! 8-)

4 zuzu zuzu | Web | 23. srpna 2010 v 21:37 | Reagovat

pekná kapitola, ako vždy... :-) a tie obrázky boli skvelé... taká pohoda z toho šla... 8-)

5 Ronnie Ronnie | Web | 23. srpna 2010 v 22:37 | Reagovat

[4]: ďakujeeem :*

6 AndyCullen AndyCullen | Web | 24. srpna 2010 v 9:20 | Reagovat

Souhlasím se všemi nade mnou. Byla to krásná kapitola, zasmála jsem se u ní a hrozně ksi odpočinula, už mě ani nebolí za krkem! :-D Ne vážně je to strašně uklidňující asi za to můžou i ty obrázky, jaj taky miluju slunečnice... :-)  :-)

7 saya14 saya14 | E-mail | 24. srpna 2010 v 11:42 | Reagovat

ta cast s tou omackou nemala chybu :-D poriadne som sa na nej nasmiala :-D bola tu uzastnaa kapitola :-D uz sa tesim na dalsiu :-D :-D

8 Gregorix Gregorix | E-mail | Web | 25. srpna 2010 v 13:15 | Reagovat

Asi to začnu číst až budu mít čas vypadá to velmi zajímavě :-D

9 Minie Minie | Web | 27. srpna 2010 v 22:48 | Reagovat

Ahojky jj byla sem na dovolené, ale jsem ráda, že jsem zase tu =) Jam moc mi chyběl net.. Ale vůbec jsme si nenašla čas abych psala povídky, divné, že? =) ale já to dohoním.. =p

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama