13. kapitola - Kings of Leon.

25. dubna 2010 v 16:35 | ronnie |  Náhoda? Nie. OSUD!!!
nahoda nie osud
Ahooj,

po dlhom... veľmi dlhom víkende som opäť doma a hneď pridávam ďalší dielik, na ktorý sa hádam všetci netrpezlivo tešíte :) tak príjemné čítanie a ďakujem za komentáre :)



13. kapitola- Kings of Leon.

Ráno som sa zobudila dosť neobvykle skoro. Vždy keď som mala vstávať ráno do školy, som buď zaspala alebo proste spala ďalej. Bola som veľmi zlá študentka, ale mne to nevadilo. Hlavne aby som prešla ďalej do tretieho ročníka. Trošku som sa narovnala a tým drgla Kellana. Niečo zamrmlal a spal ďalej. Zachichotala som sa a pomaly sa snažila dostať z jeho objatia. Tentoraz som to však nedokázala a nechtiac som ho zobudila.
"Hm, čo sa deje?" zamrmlal a pozrel sa na mňa ešte so zalepenými očami.
"Nič, spi ďalej," nahla som sa a pobozkala ho na čelo. Dúfala som, že bude spať ďalej, ale on nie.
"Ja nechcem a teraz som už vo veľmi vzbudenom stave," povedal a stiahol si ma zase k sebe. Zasmiala som sa a znova ho objala okolo pása. No uvedomila som si, že musím ísť do školy.
"Kellan, ja musím ísť do školy," povedala som a pozrela sa na neho.
"Ja viem," vzdychol si. "Asi by si už nemohla vymeškať, že?"
"Nie," zasmiala som sa a posadila sa. "Budem naspäť co by dup," usmiala som sa na neho a vyšuchtala sa z postele.
"Teraz by som najradšej išiel s tebou. Čo tu mám robiť s Ash?" spýtal sa a oprel sa lakeť.
"Ja neviem, choďte trebárs nakúpiť alebo niekde sa zabaviť," navrhla som a hľadala si nejaké veci na prezlečenie.
"Hm, dostal som nápad," vyletel z postele a rozhliadol sa. V tom si uvedomil, že nie vo svojej izbe, tak sa zasmial a odišiel do svojej. Už to nebola hosťovská izba, teraz to bola jeho izba a nikomu inému mu ju už nedáme.
"Blázon," zamrmlala som si a prezliekla sa. Potom som zišla dole a natrela si chlebíček.
Rýchlo som sa najedla a potom som si išla hore po veci. Cestou dole som ešte zašla za Kellanom.
"Kellan? Ja už idem," povedala som vo dverách. Sedel za stolom a niečo hovoril do mobilu. Prešiel ku mne a objal ma. Zase mi vtisol pusu do vlasov a ja som sa na neho usmiala. Potom som sa otočila a išla do školy.
Škola bola zase nudná, vôbec nechápem ako som mohla prežiť všetky tie prednášky. Zase mi navalili množstvo učenia, teda vlastne sme preberali nové učivo a ja som sa musela naučiť aj to staré. Prečo práve ja? To si asi kladie každý študent.

Domov som sa neponáhľala, nechcelo sa mi. Vedela som, že tam budú Kellan a Ash a nemusela som sa ponáhľať. Zastavila som sa ešte v predajni CD-čiek a kukala som sa, čo je nové. V tom som si všimla časopis a na jej titulke bola Kristen a Robert. Takže toto je ten Twilight? Zobrala som ho a začala listovať. Zastavila som sa na obrázku Ashley. Bola totálne zmenená, skoro som ju ani nespoznala. Mala strašne krátke vlasy a zlaté oči. Vyzerala strašne bledá a k tomu taká iná. Ďalej som nič nečítala a hneď si kúpila ten časopis. Teraz som sa už domov naozaj ponáhľala a doslova som vybehla schody do bytu. Chcela som si ten časopis rýchlo prečítať. Odomkla som dvere a boli zamknuté, to znamená, že nie sú doma.
Vo dverách som si vzdychla a pokračovala ďalej do bytu. Hodila som si tašku na zem a potom si ľahla na gauč pred telku. Začala som čítať ten časopis a keď som čítala všetky tie kraviny, čo sa písali o Ash, tak som sa chtiac nechtiac zamračila. Bol tu jej životopis, ale úplne zostručnený a riadne domotaný. O jej rodine tu nebolo nič a ani o nejakých kamošoch. Prešla som na ďalšieho. Kellan. Tak to bolo ešte horšie. Samé žvásty o tom ako chodí každý večer boxovať alebo že sa učí snowboardovať, a to nehovorím o ďalších. Boxovať nechodí, vlastne som ho nevidela ešte ani raz boxovať a snowboardovať už dávno vie. Potom som si prečítala články o tom, ako údajne Kris a Rob spolu chodia alebo že Rob požiadal Kris o ruku. No nech sa nehnevajú, ja by som ich asi zažalovala. Toľko klamstiev a týmto oblbujú 6 miliárd ľudí. No pekne.
Zrazu treskli dvere a do izby sa vrútili moji dvaja spolubývajúci.
"Ahoj, hádaj čo máme?" tešil sa Kellan a Ashley vedľa neho doslova skákala od nadšenia. Odložila som časopis nabok a pozrela sa na nich. Široko som sa usmiala, lebo sa to inak nedalo. Toľko radosti z nich vychádzalo, že aj deti v Afrike by boli celý deň vysmiate.
"Čo ste mi kúpili?" vyskočila som hneď k nim a začala poskakovať ako malé decko.
"Hádaj," povedala Ash.
"Sánky?" skúsila som a rozosmiali sa.
"Nie, lístky na Kings of Leon!!!" vykríkla Ash a ja som na chvíľu zostala stáť ako obarená. Potom som si uvedomila, že kúpili lístky na moju najobľúbenejšiu kapelu a skoro som vyletela z kože od radosti.
"Áááá!!" vykríkla som a hodila sa na nich. Vyskočila som na Kellana a stiahla k sebe aj Ashley.
"Ďakujéém," ďakovala som ako vyšinutá a oni sa riadne smiali.
"Ja idem na Kings of Leon, ja idem na KINGS OF LEON!!!!" smiala som sa a začala som uvažovať nad tým, že by si možno zo mňa robili srandu.
"Naozaj máte tie lístky?" opýtala som sa Kellana, keď som na ňom visela ako opica. Vytiahol ma vyššie, aby mohol vytiahnuť niečo z vrecka a so širokým úsmevom mi ukázal 6 vstupeniek na koncert.
"Och, ja vás milujem," zasmiala som sa a znova ich objala.
"Ja som ti vravel, že bude vyšilovať ako malé dieťa," povedal Kellan a zasmial sa.
"Nevadí, páči sa mi to," usmiala sa Ash.

Večer som sa učila a Kellan bol so mnou v izbe. Čítal si ten časopis, čo som kúpila a stále sa na ňom rehotal. Keď som mu prečítala ten článok o ňom, tak sa rozrehotal na plné pecky. A Ashley? Tá bola na tom rovnako. Nič si z toho nerobili, veď ani mne to nejako veľmi nevadilo ale tak, to čo tam bolo napísané, nie je pravda.
Učila som sa, doháňala množstvo učiva a potom padla ku Kellanovi ako zabitá. Hneď som zaspala a ani na neho nepočkala.
Bol piatok na obed a ja som musela ísť do školy. Mala som mať síce tento deň voľno, ale tak som meškala s učivom, že som si to nemohla dovoliť. Ale aj tak som musela skoro odísť, inak by som nestihla ísť na ten koncert. Ideme tam o hodinku a cesta trvá dobré tri hodiny.
"Ahojte, som domáá!" zakričala som hneď, ako som odomkla dvere.
"Sme u Ashley," zakričal Kellan a vyšiel z jej izby. Oprel sa o zábradlie pri schodoch a usmieval sa na mňa.
"Čo ten úsmev?" usmiala som sa.
"Dnes večer si to užijeme!" povedal a mňa tým rozosmial.
"Jasné, že hej. Idem tam ja a ty, takže o zábavu je postarané," zasmiala som sa a vyšla na poschodie.
"Hm, to by som bral," povedal a objal ma.
"Ahoj," zašepkal a ja som sa musela široko usmiať.
"TY si blázon, maco!" zasmiala som sa a objala ho tiež.
"Ja viem, ale nikomu to nepovedz!"
Zasmiala som sa. Pustili sme sa a spoločne sme išli do Ashinej izby. Bol tam Jack, Rob a aj Kris, ktorá sa na mňa hneď vrhla a objímala ma ešte dlhých päť minút. Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali a nakoniec sme sa zbalili a vybrali sa na cestu. Prenocujeme u Kellanoveho kamoša, ale väčšinou budeme na tom koncerte, dúfam, že to bude až do rána.

Cesta naozaj trvala tri hodiny a boli sme celý šťastný, že sme už konečne tam. Kellanov kamoš Nick bol fajn chalan, aj keď aj on mal blbé narážky na mňa. Prečo si každý myslí, že chodím s Kellanom??
No ale zložili sme si u neho veci a ešte chvíľu sme u neho zostali a rozprávali. Ale potom sme išli už na koncert, aby sme mali nejaké normálne miesto. Tu už bola tma a ako som videla, každý sa hnal na ten koncert. Kellan ma držal za ruku, aby som sa nestratila. Musela som mať na hlave čiapku, ako aj oni, aby ma náhodou paprazzi, keď tu náhodou budú, nespoznali alebo neodfotili. Vždy keď sme niekam išli spolu, museli sme si dávať pozor. Nechceli, aby na mňa prišli novinári a ja som to nechcela takisto. Nechcela som aby sa mi v živote vŕtali ľudia, ktorým v živote na nikom nezáležalo. Niekde v podvedomí som sa ich bála a nechcela ich nikdy stretnúť, ale vedela som, že raz budem musieť.
Stáli sme v rade a musím povedať, že bol naozaj dlhý. Všetci sme sa strašne tešili, naozaj nám to bolo vidieť aj na tvárach a ja som bola doslova vo vytržení.
"Ja tomu nemôžem uveriť, ja naozaj idem na ich koncert," povedala som Kellanovi a tým ho rozosmiala. Opakovala som to totižto už najmenej päťkrát.
"Tak tomu už uver," povedal a zase sme sa pohli v rade. Nechápem, ako môže mať so mnou také strpenie. Je to taký skvelý muž, ako je možné, že som na neho natrafila práve ja.
Konečne sme sa dostali dovnútra a chceli sme sa zorientovať.
"Čo keby sme išli kúpiť nejaké pivo alebo kolu?" opýtal sa Jack a my sme všetci súhlasili.
"To je dobrý nápad," povedala som. "Ale ja ho nejdem kúpiť."
"Máš pravdu, ešte by ti ho nepredali," zasmial sa Kellan a ja som ho buchla do ramena.
"No dobre, ideme my," povedal Jack a zobral Ash za ruku a už sa hnali kúpiť, určite, pivo.
"A čo tak niečo na jedenie?" opýtal sa Rob.
"Nevydržíš tam nejesť?" spýtala som sa ho, lebo veď sme tu boli len na 4 hodiny, to hádam vydrží nie?
"Nevydržím, počkajte nás tu, dobre?" a už ťahal Kris k nejakému občerstveniu.
"On je vážne divný," zasmiala som sa a pozrela sa na Kellana, ktorý sa ešte dlho so smiechom pozeral za Robom. Oprela som sa o stenu, aby ostatný ľudia mohli prechádzať a aby som im nezavadzala v ceste.
"Tešíš sa?" opýtal sa Kellan a postavil sa predo mňa.
"Jasné a vieš ako?" usmiala som sa. "A ty?"
"Jednoznačne. Bude to skvelé," zasmial sa a poobzeral sa okolo seba.
"Koho hľadáš?" chcela som sa spýtať, ale už som nestihla, lebo ma objal. Usmiala som sa a objala ho okolo krku. Bol síce dosť vysoký, ale mne to nevadilo.
"Čo sa stalo?" opýtala som sa ho.
"Nič, len som strašne šťastný, že si tu so mnou," povedal a tuhšie ma objal.
"Ja takisto," súhlasila som s ním a zaborila si tvár do jeho hrude. Vdychovala som jeho vôňu a držala sa ho ako kliešť. Až dokým neprišli ostatní.
"Tak čo, ideme?" opýtal sa Rob a my sme sa obaja pustili.
"Jasné," natešila som sa, chytila Kellana za ruku a ťahala smerom do haly.
"Tá je riadne nažhavená," zasmial sa Jack, ale ďalej to neriešil. Našli sme si skvelé miesta a rýchlo si posadali. Rozprávali sme sa, ja väčšinou s Ash a Kellanom a čakali sme kedy sa to konečne začne. A potom sa to začalo.
"Už sa to začína," vyskočila som a celá natešená som sa postavila k zábradliu. Boli sme totiž takej veľkej vyvýšenine a mali sme skvelý výhľad na skupinu.
A potom všetci začali vrieskať a jačať a volať ich meno. Ja som sa samozrejme pridala k nim. Vedľa mňa skákala Ashley a z druhej strany Kris, ktorá sa presunula ku mne. Začiatok bol perfektný, spievali tie najlepšie pesničky a pritom aj kecali medzi prestávkami. A všetci naokolo skákali, vrešťali alebo v mojom prípade len spievali s nimi.
"Čo na nich tie baby vidia?" spýtal sa zrazu Jack. Počula som ho za mnou a otočila som sa na nich. Kellan sa strašne rehotal a Jack s Robom len na nás kukali akoby sme boli z Marsu (v našom prípade z Venuše). Zasmiala som sa a posadila sa. Spievala som si na mieste a očami stále hľadela na Caleba - speváka a gitaristu skupiny. To, že všetci štyria boli príbuzní, bolo naozaj vidno. Boli si veľmi podobní. Bola som strašne šťastná, že som tu. Celý život som chcela ísť na ich koncert a nikdy som si nemyslela, že tu budem s ľuďmi, ktorý sú herci a slávne osobnosti. Pozrela som sa na Kellana a uvidela som, ako sa na mňa usmieva. Usmiala som sa na neho a chytila ho za ruku. Ešte viac sa usmial a potom sme sa obaja zase ponorili do hudby. Do tej nádhernej hudby.
Pred chvíľou skončil koncert tým najlepším songom celej histórie. Bola to nová skladba a mne sa veľmi páčila. Vybláznila som sa a celá vysmiata som sa potom hodila na sedadlo.
"Tak čo, páčilo?" opýtala sa ma Ashley a ja som sa zasmiala.
"Ja vám tak ďakujem," zakričala som, lebo tam bol riadny hluk.
"Nemáš zač," usmiala sa.
"Tak a kedy ideme?" opýtala sa Kris.
"Za chvíľu, nech sa to tu aspoň trochu vyprázdni," povedal Kellan.
"A pôjdeme sa aj niekam najesť?" spýtala som sa dychtivo a on sa rozosmial.
"Môžme, nenecháme ťa predsa zomrieť od hladu."
"Tak dobre," spokojne som sa rozvalila, vyložila si nohy na zábradlie a zavrela oči.
O malú chvíľu sme sa už aj my pobrali preč a dávali si pozor, aby sme sa nestratili. Držala som sa jednou rukou Kellana, druhou Ashley, tá sa držala Kris, ktorá sa držala Roba, no a Jack sa nestratil ešte ani raz, takže ten nepotreboval žiadnu ruku. Viedol Kellan a hľadal tie najlepšie cesty, vďaka čomu sme boli sme rýchlo vonku. Nasadli sme do auta a nasmerovali si to do prvého fastfoodu, čo sme našli. Zaliezli sme k najviac zatuchlému stolu a objednali sme si každý niečo iné. Čašníčka bola z nás najprv mierne zaskočená, potom sa na mňa pozrela dosť vražedným pohľadom a nakoniec bola strašne zmätená z toho, čo si objednávame.
"Prečo sa na mňa pozerala, akoby ma chcela zabiť?" spýtala som sa nahlas, keď odišla.
"Lebo si s nami," zasmial sa Rob. Pripadalo mi to riadne smiešne.
"Fúú, by som sa rehotala, keby na mňa vytiahla gulomet," rozosmiala som sa a tým aj ostatných.
"No tak to by sme na ňu potom mi vytiahli granáty a samopaly," zasmiala sa Kris.
"Ale čo keď má v kuchyni schovaný aj nejaký tank?" spýtal sa Kellan.
"Tak zavoláme ozbrojené sily a ministerstvo obrany," pokrčil ramenami Rob a my sme sa rozosmiali.
"Myslím, že to nepomôže," povedala som a mykla hlavou smerom k čašníčke, ktorá k nám prichádzala a chladne sa na mňa pozerala. Niesla naše jedlo, mimochodom nechápem, ako si to mohla dať všetko naraz na podnos.
"Nevyzerá veľmi hrozivo. Prinajhoršom má vo vrecku schovaný foťák," zašepkal Kellan a my sme vybuchli do rehotu.
"Tu je vaše jedlo," povedala milo a pritom sa žiarivo usmiala. Skoro som sa na tom zasmiala, ale úspešne som to zamaskovala smiechom. Jack sa však neudržal. Ona odišla a bolo na nej vidno, že vie, že si z nej robíme srandu.
"Jack, no tak!" povedala som a kopla ho pod stolom.
"No čo. Ja som to nevydržal," a smial sa ďalej. Vzdychla som si a pustila sa do svojho kuracieho hamburgera.
"Kellan, chceš cibuľu?" opýtala som sa Kellana, lebo som samozrejme našla v hamburgery cibuľu, ktorú z duše nenávidím.
"Jasné, daj!" hneď si ju zobral. Najedli sme sa a pritom sa smiali na Jackovi, ktorý napodobňoval Roba pri nakrúcaní. Pohryzol Ashley do krku, mňa kopol pod stolom pritom ako akože bežal na mieste a Kellanovi skoro vypálil, keď sa snažil napodobňovať jeho "lietanie" pri bejzbale.
Bola sranda, najmä vtedy, keď sme chceli zaplatiť a čašníčka nás obchádzala pol hodinu až pokým sa Ashley nenaštvala a nešla zaplatiť k inému čašníkovi. Potom sme sa pobrali domov - teda k Nickovi.
"Tak ako bolo?" spýtal sa Nick.
"Skvelo," zasmiala som sa a išla spolu s babami pripraviť postele na spanie.
"Nick, kde máš periny?" zakričala Ash, keď už prehľadala celý kumbál.
"Ja nemám periny, len deky!" zasmial sa a ja som dosť stŕpla.
"Mne bude zima, ak budem spať len pod dekou," zašomrala som a vtom prišiel do izby Kellan.
"Neboj sa, nenechám ťa zmrznúť!" zasmial sa a postrapatil mi vlasy.
"Veď preto," usmiala som sa a išla zobrať aspoň tie deky. Ja som si urobila posteľ na gauči v obývačke a Ashley si spojila dve kreslá. Vedela som, že Kellan zostane zase u mňa, tak som spravila trošku väčší priestor, aby sme sa tam obaja zmestili. Kris spala s Jackom a Robom v jednej hosťovskej izbe, ale asi pravdepodobne bude chcieť zostať s nami, tak sme jej spravili ešte brloh na zemi.
Všetci sme už boli pripravení ísť spať, Kellan už ležal v mojej posteli, keď som vyšla z kúpeľne a s úsmevom som si k nemu ľahla.
"V poslednom čase sa to stáva naším zvykom," povedala som mu a našuchorila si vankúš pod hlavou.
"Čo už, musíme si vytvoriť svoje zvyky, nie?" zasmial sa a znova si ma stiahol k sebe.
"Hej, ako to, že on tu môže spať a ja nie?" prišla Kris do izby a ukázala prstom na Kellana za mnou.
"Veď aj ty tu môžeš spať," povedala som a viac si ju nevšímala. Zahrabala som sa ku Kellanovi bližšie, lebo mi začínala byť zima a on to tiež vycítil, tak ma objal ešte pevnejšie.
"Baby, ja chcem spať s vami!" prosila Kris a Ash jej ukázala "posteľ" na zemi. Celá šťastná vliezla pod deku a už chcela spať.
"A kto zhasne?" opýtala sa Ash.
"Na mňa sa nepozeraj! S tadeto ma teraz nikto nezoberie," povedal Kellan a ja som sa zasmiala.
"Ako to, že Kellan môže spať s Andy?" spýtal sa Jack, ktorý práve vošiel k nám do izby.
"No a čo, že so mnou spí. Je na tom niečo zlé?" spýtala som sa ho a vrhla na neho zabijacký pohľad.
"Nie, nič som nepovedal," zasmial sa.
"Veď preto," zašomrala som a znova sa zahrabala do Kellanovej náruče.
"Radšej ju nechaj tak. Je moc háklivá, keď niekto hovorí, že sme spolu," povedal so smiechom Kellan a ja som ho štipla do ruky. "AU!!"
"Tak buď ticho a spi," zašomrala som a on poslúchol.
"A čo keby som tu zostal s vami. Rob už spí a strašne chrápe," posťažoval a ja som vybuchla do hrozného rehotu.
"Hej, a ja mám byť ticho?" zasmial sa Kellan a ďugol do mňa.
"Prestaň!! Lebo poletíš von!!" vyhrážala som sa.
"Ty by si ma určite neposlala preč a to už len z jedného jediného dôvodu a to, že chceš, aby som tu bol s tebou," zašepkal mi do ucha tak, aby to nikto nepočul. A mal pravdu, naozaj by som ho nevyhodila.
"Prečo máš vo všetkom pravdu?" pošepkala som mu zase ja nazad.
"Lebo ťa už poznám," usmial sa.
"To je kravina," zasmiala som sa a pokúšala sa zaspať. Po niekoľkých minútach sa mi to aj podarilo.





Ronnie
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sabaku_no_Pepuu & Lucka_Nara tvoje lovujuce SB Sabaku_no_Pepuu & Lucka_Nara tvoje lovujuce SB | E-mail | Web | 25. dubna 2010 v 17:02 | Reagovat

ok uz aj ja ta mam v SB a ked ces mozes spravit.. budem velmi rada a hod na neho napr.... nieco z nani ok??? :-)

2 Naoko Aimi Naoko Aimi | Web | 25. dubna 2010 v 17:17 | Reagovat

Pěkný!!! :-)

3 saya14 saya14 | E-mail | 25. dubna 2010 v 19:39 | Reagovat

vyborneeeee :-D :-D rychlooooo daleeeej :-D :-D

4 Masíí Masíí | Web | 26. dubna 2010 v 16:06 | Reagovat

supppeeeeeeeeeeeeeeeer !!!! :D

5 AndyCullen AndyCullen | Web | 26. dubna 2010 v 16:41 | Reagovat

aaaaaaaahhhhhhhhh rychle další to bylo dokonalý a ještě lepšíííí..=o) miluju kellana už se nemůžu dočkat další kapitoly...=o)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama