na Blog.cz

P R E K V A P E N I E ! :)

Dúfam, že ste sa potešili. Včera som využila svoj voľný čas a konečne napísala v tejto tragickej poviedke to, čo som chcela. Som na 20. kapitole, stačí mi napísať ešte asi "pár" a potom to ukončujem. Mám to v mysli, len to ešte hodiť do wordu. Ale snažím sa, takže ma aspoň trošku pochválte! :P

Každopádne, toto bude podľa mňa krásny diel. Konečne sa medzi nimi čo-to utrasie. A ja vám hovorím, že to je už naozaj vážne. ;)

Ahojte!

Dnes som prekvapivo doma. Neplánovala som to, ale čo už človek narobí. V sobotu ma poštípala včela na to najnevhodnejšie miesto, na tvár a tá mi behom jednej noci tak napuchla, že vyzerám ako quasimodo. A to nežartujem! :D Oko tvorí jedna malá štrbinka, cez ktorú vidím len to, čo musím a líce nabralo enormné tvary. A s takouto fasádou, prosím pekne, choďte do školy! Ešteže mám úžasnú doktorku...

Ale včely nezavrhujem. Môj tatino je včelár a vidím na ňom, ako ho to mrzí. Ale čo už, včiel sa nebojím (skôr som sa nebála, teraz pri ich bzučaní beriem nohy na plecia), ani tejto som sa nebála. Len som stála, aj keď okolo mňa začala lietať, tak som len stála. Potom si však tá mrška sadla na moje čelo a bez okolkov ma poštípala. Ani som sa nezahnala. Proti včelám sa nemôžete brániť rukami, iba ju zbytočne rozdráždite. Ale niekedy je to asi potrebné... :)

No, a tak "vďaka" tomuto som doma. Idem upratovať, sestra má v nedeľu birmovku, takže je to vhodné. :) Okrem toho, pokúsim sa niečo napísať a možno aj pridať. Nesľubujem, ale budem sa snažiť! ;)

tentoraz s Take That. Neodpustila som si to, už som to konečne musela zverejniť, keď poviedky ešte stále nie sú. Tieto rozvrhy som robila už veľmi dáávno, už ani neviem kedy. Niekedy v čase, keď sem tak často pribúdali rozvrhy a bola som dosť hyperaktívna. Rozrvhy sa mi páčia a aj keď TT nepočúvam teraz tak často, stále sú jedničkou! :)

Alohá.

Dnes bol nadmieru zabitý deň a ešte sa neskončil, takže som zvedavá, čo ešte dnes zažijem, pretože sa chystám ísť von, ak niekoho zoženiem! Mám aj plán B - korčuľovanie! ;)

Celý deň v škole som nič dokopy nerobila, učila som sa na jednej hodine, aj to matike, kde sa profesorke zmyslelo naučiť nás ZNOVA rezy kociek, z ktorých som mala 5, aj keď som ich vedela. Teraz sa však k tomu pridajú aj ďalšie vecičky, ktoré nám to "uľahčia", takže super. Ja viem, že za to profesorka nemôže, osnovy sú naozaj "skvelé", no moja nechuť k matike sa stupňuje. Aj keď som dostala z previerky dvojku!! :)
Písali sme z BIO, takisto zabitá previerka. Učila som sa na ňu včera od druhej, viem to, no asi z toho jednotka nebude. Mám z nej odpudivý pocit, trojka to hádam nebude, ale dvojku nechcem... No, o známkach vám už hovoriť nebudem, nechcem! Viem, že viacerí z vás máte také isté problémy ako ja, možno horšie a ja obdivujem jednotkárov. Namojveru, chcem k nim patriť! :) Ale to je vysoký cieľ aj na mňa...

Mám psa. A ten pes je snáď najrozmaznanejší pes na svete. Už pre nás nie je čudné, keď nám kradne koláče zo stola alebo rohlíky, keď sa nedívame. Ale dnes ma môj pánko dorazil. Venčila som ho, pobehovali si niekoľko metrov predo mnou a keď som už chcela ísť domov, mladý pánko sa postavil do stredu chodníka a akurát išli asi štyri ženy. Však, nech si psíka obídu, no nie? Niekedy mám chuť sa na ňom poriadne smiať... Včera to urobil sestre. Boli sme na chalupe, venčila ho za bránou a akurát, keď išlo auto (mimochodom, veľký tereňák!), rozhodol sa ísť stredom cesty, spomalil, až si nakoniec sadol! V strede cesty. A teraz sa predstavte na mieste mojej sestry, ktorá je vzdialená od neho niekoľko metrov... :)

No proste, psi si žijú, psi si lehnia a nič ich nezaujíma, len to, aby pri nich bol pán/panička. :) Oh, a aby mali plný žalúdok. Ako ľudia...

Hi, kids.

Obadrujem vás svojím názorom na jednu knihu z môjho "krásneho" zoznamu povinného čítania. Túto knihu určite všetci poznáte, ak nie, hanba vám! :) Podľa mňa je to krásna knižka, odvážna, no úprimne - sama by som po nej rozhodne nesiahla.

Anotácia:
Vojnový román Na západe nič nové, ktorý vyšiel roku1929, preslávil autora takpovediac za noc. V priebehu osemnástich mesiacov bol preložený do 25 jazykov a vyšiel v celkovom náklade 3,5 milióna výtlačkov. Jeho filmové spracovanie vyvolalo skutočný škandál: verejnosť bola šokovaná pravdivým, realistickým zobrazením vojny, ktorá zničila celú vtedajšiu mladú generáciu, pretože neodvratne predurčovala osudy - aj osud devätnásťročného Paula Bäumera a jeho šiestich spolužiakov, ktorí nasadzovali svoje životy v nezmyselných bojoch netušiac, že z hrozného vojnového besnenia pre nich už niet návratu.

1. Prečo si si vybrala práve túto knihu?

Mala som ju ako povinné čítanie, musela som si ju prečítať.

Vojenská realita

Bojovanie

Oh, žiadnou. Jednak boli hlavnými hrdinami muži a jednak sa to dialo cez vojnu, ktorú by som ja sama nechcela nikdy prežiť. Takže, žiadnou. :)

5. Pokús sa v každom príbehu niečo vyšvihnúť, aj keď je naozaj strašný, nájdi v ňom aspoň jedno pozitívum.
Páčila sa mi tá suverenita a odvaha autora priblížiť realitu na vojenskom poli. Opísal to tak skutočne, že sa mi niektoré pasáže ani nechcelo čítať. Niežeby to bolo nudné, ale čítať o roztrhaných bruchách koní, z ktorých visia črevá, pre dievča môjej nevinnosti nie je po chuti. :)

6. A naopak, nájdi v ňom aj jedno negatívum, ale len jedno, pretože cieľom je uvedomiť si, čo Ti na knihe vadilo najviac - nemusí to byť len chyba spisovateľa, knihy, ale napríklad aj správanie postáv.
Neznášam zlé konce, to je jedno kde. Som zástancom happy endov. Tu mi to však veľmi nevadilo, pretože Paul bol už tak zničený, že iné východisko ako smrť som mu nepriala. Ako by to vyzeralo, keby si našiel ženu, mal s ňou deti a založil si skvelý život? To by potom kniha stratila svoje čaro.

Hodnotenie: 9/10

Hi, kids.

Začnem najprv tým, že vám všetkým neskutočne ĎAKUJEM za všetky vaše komentáre. Úprimne, neočakávala som ich od niektorých ľudí a to ma veľmi potešilo. Nechcem sa už opakovať, ale nikto nemá také úžasné internetové kamarátky ako ja. A nebojím sa vás nazývať kamarátkami! :)

Viete, vylepšili ste mi náladu. Zakaždým, keď pripudol jeden váš komentár, som sa hneď išla pozrieť a hneď som sa usmievala na všetky strany. A uvedomila som si, že je to aj vďaka tomuto blogu a tomu, čo na ňom všetko je. A ja to nechcem ničiť. Ak vám pravdu poviem, v ten čas, čo som písala minulý článok, som už mala vytvorený "ten ďalší blog". Pravdupovediac som len chcela vidieť vašu reakciu. Už som bola rozhodnutá, že ho aktualizujem a premiestnim sa tam. Ale vy ste ma takpovediac "zrušili". :) Chcem pokračovať v tomto blogu. Chcem na ňom naďalej písať. Mám ho rada. :) A keď je už ten čínsky rok, v ktorom má nastať zmena, tak ju urobím aspoň tu. Niekedy... :)

A ďalšia novinka: píšem. Každá jedna spisovateľka, či spisovateľ mi dajú za pravdu, že keď začnete písať, niekedy to nie je to, čo ste chceli. A aj keď som mala v úmysle konečne dopísať C., nedošlo k tomu. Prečo? Pamätáte si ešte na trojsériový román s názvom Náhoda.. bláh bláh...? :) Malo to toľko názvov, že je mi to dnes znie celkom smiešne. A keď som si prečítala prvé kapitoly úplne prvej série, hanbím sa za seba. Otrasné: žiadne čiarky, zlá priama reč, tie dialógy úplne odveci... No hrôza. A tak som sa rozhodla, že to zmením. Kompletne to prepisujem, dávam tam lepšie zvraty a lepšie dialógy, lepším dej a vzťah medzi Kellanom a Andy. A potom to postupne budem vkladať na blog... :)

Nebojte sa, možno ma to časom prejde a budem zverejňovať aj niečo iné, no zatiaľ vydržte s týmto "uspatým" režimom. ;) A vynikajte v škole! Nech sa vám darí...